om zdatnosti.
Zvyčajne sa údaje o stavbe tela obmedzujú na stanovenie indexov hodnôt hmotnosti vo vzťahu k výške. Podľa Jurkovičovej je rozšírený najmä medzinárodne uznávaný body mass index (BMI). Vypočítané hodnoty však neposkytujú informáciu, ktoré tkanivo je dôvodom zvýšenia hmotnosti. Napríklad kulturista s vypracovanými svalmi môže mať zvýšený BMI, spôsobila to však aktívna svalová hmota a nie tukové tkanivo. Na druhej strane môže mať človek BMI v norme. Pretože je však telesne neaktívny, má zvýšené množstvo tukového tkaniva, ktoré predstavuje riziko vzniku rôznych civilizačných ochorení. Klasickou metódou je meranie hrúbky kožných rias a následný výpočet percenta tuku.
V poslednom období sa častejšie využívajú jednoduché prístroje na hodnotenie telesného zloženia a tukového podielu, ktoré slabým elektrickým impulzom odmerajú odpor tkanív. Pretože tukové tkanivo má veľmi nízku až nijakú vodivosť, je možné určiť jeho množstvo v pomere k ostatným tkanivám.
Veľmi dôležité je aj rozloženie tuku. Za mimoriadne rizikové sa považuje nahromadenie tukového tkaniva v brušnej oblasti. Ide o tzv. abdominálny, androidný či "mužský" typ obezity. Pri tomto type sa zvyšujú všetky metabolické a kardiovaskulárne riziká obezity. Dokonca ich majú aj ľudia s normálnym BMI, ale s nahromadeným tukom v brušnej oblasti. Tento typ obezity možno zistiť veľmi jednoducho odmeraním obvodu pása. Ženy by nemali mať pás širší ako 80 cm a muži by sa mali zmestiť do 94 cm. (tasr)
