Vedúca centra farmaceutička Silvia Plačková má v pamäti viacero mimoriadne smutných príbehov.
Najobávanejšie v povedomí verejnosti sú asi otravy hubami.
"Práve tie nie sú najčastejšie, tvoria približne päť percent všetkých otráv, často sú však veľmi vážne s nevratnými následkami pre zdravie a život. Huby zbierajú aj tí, ktorí ich vôbec nepoznajú a preto si často zamieňajú chutnú pečiarku so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Pritom by stačilo viac opatrnosti. Rozumnejšie je dať skontrolovať obsah košíka ostrieľanému hubárovi v mykologickej poradni - sú vo všetkých väčších mestách. A cenné informácie nájdu na webovej stránke mykologickej poradne www.nahuby.sk."
Pomerne známe sú varovné príznaky po konzumácii nejedlej huby - hnačky, bolesti brucha, zvracanie. Ako je potom možné, že k tragédiám stále dochádza?
"Pretože ich ľudia stále podceňujú a dopúšťajú sa niekoľkých zásadných chýb. Predovšetkým nevyhľadajú lekársku pomoc včas. Po požití prudko jedovatej muchotrávky zelenej sa prvé príznaky otravy objavia až po 6 až 20 hodinách. Často zabudnú, že jedli huby a vyvolané ťažkosti pripisujú skôr zmrzline a majonéze. U niekoho ťažkosti po dvoch dňoch prechodne ustúpia, no toxín v tele pracuje ďalej a šanca na záchranu života sa každou hodinou zmenšuje. Prípadne netušia, čo jedli. Ako v prípade trojročného dieťaťa, ktoré bolo na prázdninách u starej mamy. Keď sa objavili hnačky, stará mama ho "liečila" najprv banánom, čajíčkami a ryžou. K lekárovi zašla na tretí deň, kedy už bolo celkom dehydrované. Na záchranu bolo príliš neskoro. V histórii nášho centra sme zaznamenali 47 úmrtí po požití smrteľne jedovatých muchotrávok zelených, z toho bolo 16 detí."
Deti by pritom huby nemali jesť vôbec. Prečo?
"Huby sú ťažko stráviteľné a pre deti do desiatich rokov by mali byť tabu. Malé deti nemajú dostatočne vyvinutý enzymatický systém, samotné trávenie aj jedlých húb je pre ne príliš zaťažujúce. Keď sme hospitalizovali priotrávené dvojročné dieťa, pýtali sme sa mamičky, prečo mu dala jesť huby. Odpovedala, že ich veľmi chcelo."
Kedy môžu uškodiť aj jedlé huby?
"Nesprávne dlhé skladovanie v nepriedušnom obale v chladničke, nedostatočné tepelné spracovanie na masti, kombinácia húb s alkoholom sú ďalšie riziká. Tiež ich konzumácia v surovom stave. Vlani v nemocnici s akútnymi hnačkami skončila celá rodina, pretože pri čistení ochutnávali jedlé modráky."
V prírode však na nás číha aj množstvo rastlín, ktoré mnohí v lete s nadšením zbierajú a sušia, aby si z nich neskôr uvarili liečivý čaj.
"Aj takéto samoliečiteľstvo sa môže skončiť smutne. Najmä ak liečivé byliny nepoznáme naozaj dokonale. Stalo sa to vlani: rodičia dávali synovi čaj z puškvorca na vyvolanie chuti do jedla. Keď sa im ten z lekárne minul, rozhodli sa nazbierať si bylinu v prírode. Domov však priniesli diablika močiarneho, ktorého koreň je síce veľmi podobný, ale nadzemná časť je odlišná. Syn namiesto priberania chudol, mal ustavičné hnačky a bolesti brucha. Na zámenu prišli až v nemocnici, kde ho, našťastie, zachránili. Pre staršieho pána, ktorý hľadal v prírode prvosienku, našiel však jesienku, bol omyl osudný. Niektorí si ju mýlia aj s medvedím cesnakom. Jesienka obsahuje jedovaté alkaloidy, ktoré spôsobujú poškodenie kostnej drene. Varovné príznaky ako zvracanie, kŕče, horúčka a bolesť na hrudi sa môžu objaviť až po niekoľkých hodinách, keď je už neskoro."
Môžeme piť liečivé čaje podľa vlastného uváženia?
"Vôbec nie. Liečivé rastliny môžu škodiť, keď ich užívame dlhodobo a nadmerne či v nevhodnej kombinácii. Pozor si musia dávať najmä tí, ktorí pravidelne užívajú lieky, pretože ich kombinácia môže byť doslova škodlivá. Zásadne treba ich konzumáciu konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Podobne treba byť opatrný pri užívaní voľnopredajných vitamínov a rôznych doplnkových výživových produktov."
Čučoriedky, černice a iné šťavnaté bobule v lese sú veľmi lákavé. No tiež majú svojich nebezpečných dvojníkov.
"Farbou, vôňou, tvarom lákajú najmä deti. Napríklad červené plody zemolezu. Alebo aj červené bobule konvalinky, ktoré nachádzame práve v tomto období, vyvolávajú po požití väčšieho množstva rôzne ťažkosti končiace poruchami srdcového rytmu. Každý rok zaznamenáme niekoľko zámien ľuľkovca zlomocného s čučoriedkami. Je to dosť nepochopiteľné. I keď plody sú dosť podobné, na prvý pohľad sú zjavné odlišnosti: ľuľkovec je trváca bylina dorastajúca až do výšky 150 cm a okolo plodu je päť okvetných lístkov, čučoriedky sú kríky. No i tak sa stalo, že usilovná mamička piatich detí navarila zásoby kompótu, žiaľ z nebezpečného ľuľkovca. Našťastie včas vyhľadali lekársku pomoc."
Mali by vôbec malé deti jesť lesné plody?
"Nie. Ako v prípade húb, sú pre ne príliš ťažko stráviteľné a navyše im malé plody môžu zabehnúť do dýchacích ciest. Napriek tomu rodičia dali jesť "čučoriedku" iba deväťmesačnému bábätku. Jedno šťastie, že bobuľu nerozhrýzlo, ale zhltlo celú, inak mohla byť takáto zámena smrteľná."
Rôzne otravy však hrozia aj v našich domácnostiach.
"Najmä keď sme nepozorní alebo nedáme pozor na deti, ktoré sú prirodzene zvedavé. Lákajú ich lieky, pretože sa podobajú na cukríky. Stalo sa tiež, že dieťa ochutnávalo hnojivo, pretože bolo ružové ako obľúbené granko. Nebezpečné je skladovať postrekové látky v rôznych fľašiach od nápojov, v takom prípade sa ľahko pomýlia aj dospelí. U detí je nebezpečenstvo z podobných otráv o to väčšie, že rôzne pachy a nepríjemné chute nevnímajú, ich zvedavosť je silnejšia. V prípade nehody sa netreba pokúšať o liečbu dieťaťa podľa laických receptov, múdrejšia je konzultácia s lekárom."
Pohotovostná konzultačná linka je odborníkom i laikom prístupná
24 hodín (02/54774166, 0911 166066).
Autor: Viktória Stanová
