Hrozivé štatistiky obetí črevných a iných epidémií sú spojené najmä s tretím svetom, kde často chýba voda. Mnohé prípady sa však dejú aj na našom kontinente. "Žltačka alebo týfus sú problémom aj pre Bulharsko a Rumunsko," povedala Katarína Halzlová, vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave. "A nebezpečnú situáciu z hľadiska hygieny máme aj priamo za východnými hranicami. Ukrajina patrí medzi štáty s vysokou štatistikou podobných epidémií. Jej problémom je aj úroveň znečistenia odpadových vôd, ktoré kontaminujú zdroje pitnej vody," povedala.
Slovensko sa stará
Naši lekári podobné problémy riešiť nemusia. Vďaka dlhoročnej starostlivosti štátu o pitnú vodu až 85 percent obyvateľstva čerpá vodu z verejných zdrojov, ktorých nezávadnosť strážia pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva.
"U nás sa objavia epidémie väčšieho rozsahu len občas, v posledných desiatich rokoch sme nezaznamenali žiadnu. V lete nám však túto pozitívnu štatistiku narušil prípad v Jaslovských Bohuniciach, kde asi 100 obyvateľov jednej bytovky malo črevné problémy. Zistilo sa, že zlyhal ľudský faktor, pretože došlo k prepojeniu potrubí pitnej a závlahovej vody. Správanie podnikateľa, ktorý situáciu zavinil, sa ešte vyšetruje, ale predpokladám, že prípad bude klasifikovaný ako všeobecné ohrozenie," povedala doktorka Halzlová.
"Výskyt epidémií má klesajúcu tendenciu," skonštatovala Viera Jančulová z odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva. " Zatiaľ čo v roku 1987 sme mali na Slovensku 1760 ochorení takéhoto charakteru, v minulom ich bolo 462." Za epidémiu považujú situáciu, keď sú chorí najmenej dvaja ľudia. Väčšinou ide o členov jednej rodiny. Jedným z posledných prípadov je výskyt žltačky v osade pri obci Rakúsy. Podľa informácií Emílie Krakovej z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade bolo začiatkom týždňa hospitalizovaných už 12 detí, a žltačka bola zatiaľ potvrdená u deviatich.
Choroby špinavých rúk
Žltačka je typickou chorobou špinavých rúk, ktorá sa po prepuknutí začne šíriť aj kontaktom medzi ľuďmi. Najväčšie obavy vyvoláva nízka úroveň hygieny na toaletách, ktoré sa môžu stať zdrojom nákazy. Aj keď sa verejné toalety z našich miest takmer vytratili, k dispozícii sú zariadenia v reštauráciách či hypermarketoch. Podstatné však je, aby boli kvalitne udržiavané.
"Aj keď pracovníci našich regionálnych úradov chodia pravidelne do terénu, majú na starosti príliš veľké teritóriá s množstvom podnikateľských aktivít a nestačia úroveň zariadení odkontrolovať. Problémom je tiež stav našich zákonov, ktoré síce garantujú sankciu, ale vymožiteľnosť je už diskutabilná. Majiteľ reštaurácie si nájde tisíc výhovoriek alebo zaplatí radšej vždy pokutu namiesto toho, aby investoval do rekonštrukcie toaliet. V zahraničí sú nekompromisnejší. Kontrolné orgány majú možnosť podnik zavrieť s okamžitou platnosťou. Tamojší podnikatelia si preto rozmyslia, či stratia tržbu na niekoľko týždňov. A rezervu tiež vidím vo väčšom tlaku verejnosti, ktorá by nemala zostávať ľahostajná, na každý nedostatok treba upozorniť," povedala Katarína Halzlová.
Návyky sú dôležité
Reálnosť infekcie však v prvom rade ovplyvňujeme my sami. Umývanie rúk po použití toalety by malo byť absolútnou nevyhnutnosťou. Je dokonca dostatočnou ochranou aj po návšteve zariadenia, ktoré v nás nevzbudzuje žiadnu dôveru. Napriek tomu aj v krajinách, kde žije mnoho vzdelaných ľudí s vysokou úrovňou informovanosti, takéto správanie nie je samozrejmé. Holanďania pred časom zistili, že mnohé deti si ruky po návšteve toalety vôbec neumývajú. Odpoveďou štátu bolo niekoľko celonárodných kampaní, počas ktorých museli odborníci vysvetľovať základné hygienické princípy.
Studňa nie je ideálnym riešením
Snahou štátu je, aby aj zvyšných pätnásť percent Slovákov malo prístup k vode z verejných zdrojov. Deje sa však opak. Pre mnohých je ročná platba za vodu z vodovodu priveľkou záťažou pre rodinný rozpočet, preto prechádzajú na vlastný zdroj. Často však obnovia starú zanedbanú studňu, nevedia sa o ňu správne starať alebo ju nemajú vykopanú dostatočne hlboko a v plytkom prostredí potom dochádza rýchlo k znečisteniu.
Drvivá väčšina studní najmä na vidieku je totiž umiestnená v blízkostí žúmp a hnojísk. Voda môže byť preto nakazená rôznymi baktériami, ale aj chemikáliami z prihnojovaných záhrad a polí. Podľa doktorky Halzlovej: "Vďaka osvete pije už mnoho ľudí hlavne stolové a minerálne vody a vodu zo studní používajú len na pranie a umývanie. No pri sprchovaní človek vdychuje prítomné aerosoly, čo môže ohroziť zdravie starších ľudí, deti a ľudí s oslabeným imunitným systémom."
