Na chirurgický zákrok organizmus reaguje obranným postojom. Odpoveďou na narušenú integritu a vysokú záťaž je zvýšená aktivita neuroendokrínneho systému a nadmerná tvorba stresových hormónov. Vzniká stres priamo úmerný veľkosti operácie. Pri banálnom odstránení slepého čreva preto nebude zďaleka tak veľký ako pri transplantácii srdca alebo odstránení časti pažeráku s nádorom, keď ide o dvojdutinovú operáciu. Otvoriť sa vtedy totiž musí hrudný kôš i brušná dutina, takže čiastočne nefungujú až dva dôležité orgánové systémy. Reakciou organizmu je aj stresová obranná zápalová reakcia, ktorá ho vyburcuje do zvýšenej pohotovosti. Výsledkom môže byť väčšia zrážanlivosť krvi a tvorba krvných zrazenín i embólií, ktoré môžu ohroziť život.
"Dôležité je získať si dôveru pacienta, byť k nemu úprimný a pozitívne ho naladiť, aby možné komplikácie fyzicky dobre zvládal," hovorí docent Záhorec. "Rozhovor je niekedy kvalitnejšia prevencia stresu ako lieky proti úzkosti a bolesti."
V tejto fáze je preto z psychologického hľadiska podstatná osobná konzultácia, v ktorej anestéziológ informuje pacienta o priebehu operácie, možných rizikách i situácii po nej. Človeka potom zbytočne nestresuje fakt, že sa zobudí s niekoľkými hadičkami v tele a na zákrok ide vo väčšej duševnej pohode.
