Anestéziológ nie je len odborníkom na umelý spánok, ale dôležitým členom operačného tímu. Počas zákroku udržiava životné funkcie pacienta, čím vytvára základné predpoklady úspešnej práce chirurga. Profesia sa v dôsledku rastúceho veku pacientov stáva čoraz náročnejšou.
"Znecitlivenie časti tela alebo celková anestézia, ktorej cieľom je strata vnímania bolesti, nie je jedinou náplňou tejto profesie," hovorí Roman Záhorec, primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. "Záujem anestéziológa o pacienta sa začína ešte pred operáciou a končí až po stabilizácii organizmu, ktorý sa musí s výnimočnou situáciou vysporiadať."
Pred operáciou
V prípravnej fáze spolupracuje anestéziológ s interným lekárom, ktorý zanalyzuje celkový zdravotný stav pacienta vrátane osobnej a rodinnej anamnézy. Niektoré dedičné choroby totiž môžu počas anestézie dramaticky ovplyvniť reakcie organizmu. Napríklad vysoká teplota môže byť prejavom geneticky podmienenej malígnej hypertermie, čo je reakcia organizmu na anestetiká, ktorá sa v krajnom prípade končí i smrťou.
Anestéziológ posúdi funkčné dispozície vnútorných orgánov a riziko, vyplývajúce z prítomných chorôb. Ak to považuje za potrebné, konzultuje s ďalšími špecialistami a vyžiada si aktuálne vyšetrenia. Jeho povinnosťou je tiež stabilizovať organizmus ovplyvnený medikamentmi. Napríklad u človeka, ktorý má umelú srdcovú chlopňu, treba na niekoľko dní vysadiť lieky zrieďujúce krv. Naopak aj bezproblémoví pacienti musia pred operáciou užívať nízkomolekulárne heparíny. Znížia totiž počas zákroku riziko tvorby zrazenín a zabránia zlyhaniu srdca alebo mozgovej príhode, ku ktorým môže dôjsť aj u mladých ľudí. Na operáciu nemôže lekár pustiť ani človeka s prechladnutím alebo virózou, pretože oslabený imunitný systém by ju zvládal len s komplikáciami. Samozrejme, to všetko platí iba pre plánované zákroky. V prípade naliehavých udalostí, akou je zranenie pri autonehode alebo prasknutie žalúdočného vredu či hrubého čreva, na to niet času.
Polyhistor medicíny
Najväčším rébusom sú pacienti s viacerými vážnymi ochoreniami, u ktorých sa napríklad cukrovka spája s vysokým krvným tlakom, cievnymi problémami a srdcovou nedostatočnosťou. Tím odborníkov vtedy zvažuje, či ho napríklad rekonštrukcia bedrového kĺbu napokon neohrozí na živote. Minimálne sa však určí stupeň rizika zákroku, čo ovplyvní charakter prípravy i starostlivosti o problémového pacienta počas celého zákroku i po operácii.
"Tento odbor si vyžaduje komplexný prístup k ľudskému telu, anestéziológ musí dokonale poznať všetky súvislosti jeho správania aj v extrémnych situáciách, ku ktorým operácia patrí. Je preto akýmsi polyhistorom medicíny," hovorí primár.
Nočnou morou pre operačný tím sú skryté genetické dispozície pacienta, o ktorých on sám netuší. Na anestetiká či antibiotiká podávané počas zákroku alebo vo výnimočných prípadoch aj na latexové rukavice chirurga môže reagovať alergicky až anafylaktickým šokom, ohrozujúcim život.
Moderná anestézia
Kedysi sa na uspanie pacienta používal éter, ktorý spôsoboval rôzne zdravotné problémy. Dnes človek na operačnom stole vdychuje cez masku zmes kyslíka, vzduchu a inhalačného anestetika. Ďalšie anestetiká dostane buď vnútrožilovo pri celkovej anestézii alebo pri anestézii do okolia miechy, ak stačí znecitlivieť len časť tela. Tento druh anestézie sa v posledných rokoch stále častejšie používa pri pôrodoch, pretože mamička zostáva pri plnom vedomí, rodí prirodzenou cestou, ale zbavuje sa obávanej bolesti.
Počas operácie sa navodený stav bezvedomia neustále kontroluje. Ak sa pacient začne prebúdzať, pridáva sa ďalšia dávka anestetík a analgetík. Tieto látky pôsobia na receptory v mozgu a môžu spôsobiť krátkodobú stratu pamäti, výsledkom čoho sú situácie, keď si ľudia nepamätajú hodiny pred operáciou a po nej, ani krátkodobé prebudenia či dokonca komunikáciu s okolím. Trvalé poškodenie nervovej sústavy však nehrozí. Možné emočné prejavy, nápadná veselosť či plač sú výsledkom uvoľňovania endorfínov v mozgu. Vplyv anestézie na nervový systém by však nemali podceňovať ľudia, ktorí sa podrobia anestézii a zákrokom v rámci jednodňovej chirurgie. Určite by nemali po odchode z nemocnice sadať za volant.
Posledný steh nič nekončí
Počas operácie je anestéziológ zodpovedný za bezpečnosť pacienta a za udržiavanie jeho životných funkcií, na čo má často minimálny časový priestor. Ak sa napríklad do pľúc dostane krvná zrazenina, tie začnú zlyhávať, krvný obeh sa komplikuje, organizmom prúdi neokysličená krv. Mozog vydrží bez kyslíka len päť minút, potom začnú neuróny odumierať a niektoré centrá sa nenávratne poškodia. Rozhodujú doslova sekundy.
Zastavením srdca, veľkou stratou krvi či inou krajnou reakciou organizmu sa môže všetko skončiť. Ak sa nepodarí pre rozsah poškodenia funkčnosť vnútorného orgánu obnoviť, napriek úsiliu celého tímu a profesionálnej práci chirurgov je operácia neúspešná. V iných prípadoch zase dokáže anestéziológ napriek ťažkostiam pacienta stabilizovať a umožní tak náročný zákrok dokončiť. Časom sa však práca anestéziológov bude čoraz viac komplikovať. Podľa docenta Záhorca: "Populácia nám, žiaľ, starne. Pribúdajú pacienti nad 75 rokov, ktorí zvyčajne trpia viacerými ochoreniami, čím sa riziko zlyhania niektorého z orgánov zvyšuje."
Posledným stehom sa operácia nekončí. Anestéziológ musí vo vhodnom čase po operácii pacienta prebrať a naďalej kontrolovať všetky jeho vitálne funkcie, kým sa neznormalizujú. Niekedy totiž aj po niekoľkých hodinách alebo dňoch môže oslabený organizmus zareagovať dysfunkciou niektorého zo životne dôležitých orgánov a človek sa môže dostať do stavu sepsy alebo kómy.
Príbeh zo životaK posledným medializovaným prípadom pacienta s vážnymi pooperačnými problémami patrí bývalá modelka a exriaditeľka Miss Slovensko Simona Fašungová, ktorá zomrela minulý týždeň v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Pred dvoma rokmi jej diagnostikovali rakovinu a nádor na mozgu a vďaka chemoterapii sa objavili ďalšie zdravotné problémy, ktoré bolo treba riešiť operatívne. Operáciu však jej oslabený organizmus nezvládol. Reakciou bol ťažký zápal. Lekári ju uviedli do umelého spánku a v snahe zabrániť jeho šíreniu do celého tela jej často vymieňali krv. Napokon svoj boj, priťažký pre svoj chorobou skúšaný organizmus, mladá pacientka prehrala. (podľa www.pravda.sk)
