No keď sa jeho miera neúnosne zvýši, prináša riziko zdravotných a psychických problémov. Môžu vyústiť do takých zavážnych ochorení, ako je srdcový infarkt alebo rakovina.
Dôsledky konfliktov doma či v práci na sebe každý rýchlo pozná a niektoré sú identifikovateľné aj pre okolie. Pulz i krvný tlak sa prudko zvýši, dýchanie sa zrýchli, ruky sa potia, človek môže sčervenieť v tvári, prípadne pociťovať nevoľnosť. "Tieto reakcie organizmu sú výsledkom pôsobenia stresových hormónov, ktoré sa ako odpoveď na stresové podnety uvoľňujú do krvného obehu", vysvetľuje klinická psychologička Pavla Nôtová. "V dobe kamennej slúžili našim predkom tieto fyziologické reakcie na útok či útek, na vyplavenie silných emócií. Podobne reagujeme aj my. Lenže zatiaľ čo lovec pravekých zvierat si tým zachraňoval život alebo zabezpečoval potravu a podobné situácie prežíval sporadicky, my denne narážame aj na viacero súčasných mamutov. Riešime medziľudské vzťahy v pracovnom prostredí, v paneláku či obchode, ale najmä s partnerom a deťmi, berieme si vedúce funkcie, stíhame termíny, večne sa niekam ponáhľame, raz odviezť mamu do nemocnice, inokedy dcéru na tréning. Zvládnuť taký batoh úloh, navyše pod tlakom času, je často sizyfovský údel."
My bojovať o život v drsných podmienkach nemusíme a nepotrebujeme preto vyvinúť enormný fyzický výkon. Naše problémy súvisia skôr s komunikáciou, ale aj tak sa nám pravidelne zvyšuje krvný tlak a zrýchľuje frekvencia srdca. K stresu prispievajú aj časté negatívne podnety z okolia. Či už nadmerný hluk, horúčava alebo extrémne meteorologické podmienky vôbec.
Problémy sa rýchlo ohlásia
Rovnováha organizmu sa začne narúšať v okamihu, keď množstvo stresu prekročí individuálne adaptačné schopnosti človeka. Stav disharmónie si vyberá svoju daň na psychike i zdraví - dostaví sa vyčerpanosť, podráždenosť a pocity úzkosti, nespokojnosti a beznádeje, ktoré môžu prerásť až do depresie. Pridajú sa poruchy spánku, zažívania, pamäte, bolesti hlavy, problémy so sexom, arytmia, prípadne svalové napätie v oblasti krčnej chrbtice a iné psychosomatické problémy. Človek pod vplyvom stresu je precitlivený, na situácie reaguje neadekvátne, nezvláda ani jednoduché problémy, je nesústredený, znižuje sa jeho pracovná výkonnosť a stúpa riziko úrazov. Psychosomatické poruchy môžu spôsobiť častú absenciu, pribudnú finančné problémy a celkovú nespokojnosť mnohí liečia cigaretami, alkoholom a poniektorí aj drogami. Dostávajú sa tak do bludného kruhu.
Dôležitá komunikácia
Vtedy je najvyšší čas navštíviť odborníka. Psychológ poradí, keď máme krízu v manželstve, trápenie so synom v puberte alebo konflikt so šéfom. A pomôže aj tým, ktorí sa ocitli v nezávideniahodnej životnej situácii. Ide o ľudí s trvalým postihnutím najmä po úraze a rodičov vážne chorých detí, o ktoré sa treba starať po celý život a ktorí preto žijú pod pernamentným tlakom neľahkého osudu. Podľa doktorky Nôtovej: "Alternatívou verbálnej pomoci môže byť aj rozhovor s priateľom či s blízkym človekom. Laik síce často nevie, či je riešenie správne, ale už snaha niečo urobiť je cestou z tunela von."
Rizikové sú asi dva roky po nahromadení závažných životných udalostí, ako je rozvod, strata zamestnania alebo blízkej osoby, či iných situácií, ktoré intenzívne prežívame. Vtedy to s naším zdravím zvykne zaškrípať, môžu sa objaviť zdravotné ťažkosti, napríklad srdcové alebo u žien gynekologické, neraz onkologického charakteru.
Po práci treba relaxovať
Nebezpečnou je situácia, keď všetko vyzerá byť v poriadku. Mladý odborník vyhrá konkurz a dostane sa do solventnej firmy, kde vo výbornom kolektíve pracuje na zaujímavých projektoch. Mal by byť spokojný, a predsa zle spáva a cíti napätie. Zobral si na plecia priveľké bremeno. V kancelárii trávi celé dni, cez víkend nepozná relax, na dovolenke nebol už tri roky. Klasický príklad workoholika nepočúvajúceho signály tela. "Mnohí sa spamätajú až po srdcovom infarkte alebo iných problémoch kardio-vaskulárneho systému. Tí múdrejší si nechajú poradiť a zmenia štýl života," dopĺňa doktorka Nôtová. "Na zvládanie exponovanej pracovnej záťaže, ktorá nám garantuje úspech, nestačí len spoločenské a finančné ocenenie. Ak človek nešportuje alebo nepoužíva žiadne iné protistresové nárazníky, organizmus napriek motivovanej psychike napokon skolabuje."
Tréningami proti stresu
Miera frustračnej tolerancie čiže schopnosť zvládnuť určitú dávku stresu je individuálna. Závisí od povahy človeka, jeho výchovy, od situácií, s akými sa v predošlých rokoch stretol, od jeho emočnej výbavy, ale aj od celkovej pozície, v akej sa práve nachádza. Rovnaký problém môže ten istý človek riešiť rôzne. Pred pol rokom by si možno z ohovárania kolegu takmer nič nerobil, teraz v čase, keď mu nevyšla zahraničná cesta a opustila ho priateľka, nepriateľstvo na pracovisku môže vnímať ako stres.
Človeka neraz paralyzujú úzkostné pocity. "Rodičia by mali byť vnímavejší aj k správaniu detí. Zlý spánok, bolesti v brušku, nesústredenosť pri učení a neochota ísť do školy, to všetko môže signalizovať dlhodobý stres z nezáujmu učiteľa alebo šikany spolužiakov," hovorí klinická psychologička. "Sme, žiaľ, príliš zameraní na úspech, len málokto je pripravený na situáciu, že sa mu niečo nepodarí. Život je však nielen o výhre, treba si prežiť aj svoje prehry."
Súčasní mladí ľudia si realitu ohrozenia stresom uvedomujú viac. V snahe vyrovnať sa s ním mnohí absolvujú profesionálne tréningy zvládania stresu. Učia sa pri nich riešiť simulované komplikácie a budujú si tak základy svojej odolnosti.
Dlhodobý stres môže naštartovať
- srdcový infarkt
- rakovinu
- cukrovku
- chronický únavový syndróm
- poruchy tráviaceho systému
- vysoký krvný tlak
- alergie
- vredy dvanástnika
- kožné problémy
- stratu obranyschopnosti
- depresie a iné psychické problémy
Ako som sa spamätával zo stresu
Stano, chemický laborant, 52 rokov: Pred rokom som sa ocitol na úrade práce. Celý život som pracoval, nezamestnaný som nikdy nebol, veril som, že to dlho trvať nebude. Prácu som však nenašiel a po vyplatení poslednej podpory som začal mať existenčné problémy. Obavy, strach a celkový stres sa prevalili až do depresie. Navyše som ochorel, z prechladnutia horných dýchacích ciest som sa nevedel vymotať dva mesiace. Napokon mi poradil priateľ a po absolvovaní rekvalifikačnom kurzu som sa konečne zamestnal.
Renata, učiteľka, 34 rokov: Problém s dôsledkami veľkého stresu som zažila pred tromi rokmi, keď mi stroskotalo manželstvo. Môj muž odišiel pracovne na pár mesiacov do zahraničia. Našiel si tam však priateľku a po pol roku mi oznámil, že sa chce rozviesť. Ledva som sa spamätala zo šoku, prišiel ďalší, štvorročnej dcérke diagnostikovala astmu. Žili sme v prenajatom byte, veľa peňazí mi nezostávalo. Táto absurdná situácia trvala pár mesiacov, kým bývalý manžel nezačal posielať penize, aj svokrovci pomohli. Podpísala sa však na mojom zdravotnom stave. Schudla som, začali mi vypadávať vlasy a objavili sa dermatologické problémy s pokožkou, ktoré som mávala ako dieťa. Trvalo mi asi dva roky, kým som sa dala do poriadku.
Stres môže byť aj pozitívny
Stres samotný nemá len negatívny náboj. Je prirodzenou súčasťou života, ktorý je naplnený zážitkami, túžbou po kariére, rodine. Každý z nás podstupuje množstvo situácií, ktoré nám "dvíhajú adrenalín v krvi". Podstatná je však motivácia a postoj, hodnotenie situácie. Pri skúške v škole alebo na konkurze u nového zamestnávateľa dokáže napätie a pocit zodpovednosti človeka vyburcovať k vyšším výkonom. A príjemne ladeným stresom je aj emocionálny zážitok, napríklad koncert husľového virtuóza, pri hre ktorého nám naskakuje husia koža.
Taliani sa vedia odreagovať
Jednotlivé národnosti reagujú na stres rôzne. Mentalita, ktorá sa vyvíjala stáročia, ovplyvnila aj temperament, emočné pozadie a schopnosť pozitívne myslieť. Z Američanov, ktorí to s nevyhnutnosťou úspechu vo svojom živote preháňajú a nerátajú s ranami osudu, si berú teraz príklad aj Nemci. Stresu sa naopak dokážu výborne vyhýbať vďaka svojmu naturelu Taliani. Zvyknú byť totiž nad vecou i pri riešení problémov, vedia sa odreagovať a zabaviť, prebytočné emócie zo seba vykričia. Slováci sú celkom dobre adaptabilní aj v iných prostrediach a v cudzine sa im darí, ale to sú asi tí silnejší jedinci. Ani bežná slovenská populácia však na tom nie je najhoršie. Najmä ak zvážime fakt, koľko politických, ekonomických, spoločenských a tým aj osobných zmien v živote museli našinci za posledných osemnásť rokov od nežnej prijať.
