Zimné športy patria k najnáročnejším. Zvládnuť zjazd na lyžiach či snowboarde alebo skyalpinizmus bez zranenia si vyžaduje dostatok energie, ale aj fyzické vlohy. V neposlednom rade treba pozornosť venovať aj kvalitnej špeciálnej výstroji, obuvi a oblečeniu. K základnému vybaveniu milovníkov zimných športov by mala patriť prilba, obzvlášť v prípade detí a hazardérov. Účinnou, aj keď možno nepopulárnou ochranou pre starších lyžiarov sú chrániče bedrových kĺbov, ktoré dokážu výrazne stmiť náraz.
Organizmus treba rozohriať
V mrazivom počasí svaly okamžite tuhnú, strácajú elasticitu. Ešte viac v situáciách, typických pre strediská zimných športov, keď lyžiar čaká v nekonečnom rade na vlek niekedy i viac ako hodinu. "Vtedy sa treba rozohriať teplým čajom alebo ľahkou rozcvičkou," povedala Jarmila Petrovičová, primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. "Pri nej sa organizmus zároveň dostatočne prekrví a zvýši sa reaktibilita, čiže schopnosť rýchlej reakcie svalu, ktorá sa vplyvom chladu výrazne zhoršuje. Jazda po náročnej trase v takomto stave je nad sily rekreačného lyžiara a riziko úrazu sa zvyšuje."
Trpia najmä kolená
Pri páde pôsobí na telo prostredie, kam padá, ale aj odpor predmetov, s ktorými sú končatiny spojené. Aj pri kvalitnom bezpečnostnom viazaní môže človek utŕžiť zlomeninu kosti alebo natiahnutie či roztrhnutie svalu.
Medzi najčastejšie zranenia patria podvrtnutia členku, zlomeniny chodidla, predkolenia i stehennej kosti a najmä úrazy kolena. To sa podľa primára úrazovej chirurgie ortopedicko-traumatologickej kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskej Petržalke Mariána Šajtera radí aj k najproblematickejším zraneniam. "Poškodenie kolenného väziva, známe aj ako meniskus, je spojené s dlhodobou práceneschopnosťou. Takýto nešťastník si už v rovnakej sezóne určite nezalyžuje," dodáva doktor Šajter.
Práve v súvislosti s poraneniami kolena uprednostňujú tunajší chirurgovia artroskopiu, čiže miniinvanzívnu chirurgiu, pri ktorej sa cez dva malé ranky zavedie optické zariadenie. Riešia takto všetky kolená, takže táto metóda predstavuje tretinu všetkých chirurgických výkonov tímu. Takýto zákrok si okrem elegantnejšieho zásahu do tela vyžaduje aj kratší čas liečenia.
"Samozrejme, že pri športových aktivitách dochádza aj ku komplikovaným zlomeninám. Vtedy musíme do kosti vložiť klin, ktorý po jej stabilizácii asi po roku vyberieme. Pri ťažkej trieštivej zlomenine môže dokonca hroziť aj skrátenie končatiny. Riešením je rekonštrukčná operácia, ale do poriadku sa človek dostane až po niekoľkých rokoch," dopĺňa doktor Šajter.
Dĺžka liečenia je individuálna
Zrastenie natrhnutých svalov sa odhaduje asi na tri až štyri týždne, hojenie zlomenej kosti si žiada dlhší čas. V priemere trvá asi šesť týždňov. Aby bol spoj úplne pevný a kosť nadobudla dostatočnú silu, sú potrebné asi tri mesiace. "Je to však úplne individuálna záležitosť. Povahu zlomeniny i dĺžku liečby určia v prvom rade dispozície pacienta. Či ide o trénovaný, mladý, organizmus alebo naopak starší, navyše poznačený osteoporózou čiže problémom rednúcej kostnej hmoty," hovorí doktorka Petrovičová. "Situácia sa dramaticky zhoršuje v prípade otvorenej zlomeniny, keď sa ku deštrukcii kostí a svalov pridáva aj riziko infekcie. Čas liečenia ovplyvňuje aj kvalita prvej pomoci a charakter práce chirurga, spôsob, akým ju zafixuje."
Rehabilitácia vyžaduje trpezlivosti
Po odstránení sadry alebo iného fixačného materiálu treba podstúpiť rehabilitáciu, aby poranené končatiny získali predošlú funkciu. Individuálnu liečebnú telesnú výchovu dopĺňa vhodná elektroliečba, pacienti robia rôzne cviky v závese pomocou kladky, s činkami, loptičkami a inými posilňovačmi, cvičenie na bicykloch, na fitloptách alebo vo vode. Zlepšenie pohyblivosti končatín je nevyhnutné aj pre normalizovanie krvného obehu a tým prevenciu tvorby krvných zrazenín, ku ktorej prispievajú aj cievne cvičenia. V prípade úrazov hrudníka a zlomenín rebier sa ordinujú dychové cviky na skvalitnenie ventilácie pľúc. Dokonca aj pri ťažkých úrazoch, keď je človek v korzete nútený ležať, je dôležité absolvovať aspoň cvičenia zdravých častí tela, aby sa nestrácala svalová hmota. Rehabilitácia slúži nielen na podporu, ale aj na prevenciu. Tvorbe preležanín, ktoré sa môžu tvoriť už po 24 hodinách, sa zabráni častým polohovaním.
