Šesťročná krava z farmy Nižná Šuňava v Popradskom okrese nemala žiadne príznaky, ktoré by dávali dôvod na obavy. Až v maďarskom bitúnku objavili v septembri vo vzorke z jej mäsa prítomnosť BSE. Predtým sme posledný pozitívny nález na Slovensku mali pred takmer dvoma rokmi na južnom Slovensku v okrese Kolárovo. Aby sa zabránilo nebezpečenstvu šírenia nákazy medzi zvieratami, musí sa v takomto prípade okamžite utratiť časť chovu. Aj keď pre viaceré bezpečnostné opatrenia v súvislosti s ochranou prenos ochorenia na človeka nehrozí.
"Týka sa to kusov rovnako starých, ktoré boli pravdepodobne kŕmené tým istým krmivom ako nakazené zviera, a tiež priamych potomkov pozitívnej kravy," povedal Martin Chudý, hovorca a vedúci kancelárie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Bratislave.
"Nechať utratiť celý chov je nezmysel. Z väčšej časti ho totiž tvoria zvieratá rôzneho veku a mladé jalovice zakúpené z iných chovov, ktoré neboli s chorým zvieraťom chované v predpokladanom čase nákazy. Likvidácia sa preto týka pár zvierat, výnimočne niekoľkých desiatok kusov."
Tieto nevyhnutné opatrenia by nemali byť pre chovateľov likvidačnými, pretože podľa zákona sa na BSE vzťahuje úhrada škôd a nákladov.
História choroby
Prvé prípady BSE sa objavili v polovici osemdesiatych rokov. Najviac postihnutá bola chorobou Veľká Británia, kde až dodnes zaznamenali 200-tisíc pozitívnych nálezov. O desať rokov neskôr spôsobovali informácie o výskyte choroby medzi obyvateľstvom paniku, ktorá zničila mnohých chovateľov. Ľudia v obchodoch hovädzinu ignorovali a prestali ju konzumovať. Trvalo niekoľko rokov, kým sa ľudia opäť odvážili položiť si na tanier poriadny biftek.
Choroba šialených kráv nie je klasické vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Zdrojom sú prióny, pôvodne proteíny vyskytujúce sa v mozgových bunkách cicavcov, ktoré sa vplyvom infekcie v organizme správajú patologicky. "V podstate k nej došlo aj preto, že sme z bylinožravca a prežúvavca urobili mäsožravca. V niektorých krajinách západnej Európy sa do krmiva pre hovädzí dobytok začala pridávať mäsovo-kŕmna múčka, v ktorej sa škodlivý prión nachádzal. Múčka bola totiž produktom z kafilérie, kde sa pri spracovaní živočíšneho materiálu nedodržali potrebné parametre. A pretože tu likvidovali aj uhynuté ovce choré na klusavku, nákaza sa po určitom čase začala prejavovať o postihnutého hovädzieho dobytka klinickými prejavmi," hovorí veterinár Chudý. "Ide o komplikovaný proces, a navyše v súvislosti s niektorými prípadmi sa živočíšne proteíny vo výžive prežúvavcov nepoužívali. Ale vďaka dlhodobému pozorovaniu, analýze a systematickému vylučovaniu iných možných pôvodcov sa táto teória považuje za najviac pravdepodobnú."
Patologické prióny zasahujú celú nervovú sústavu zvieraťa a neliečiteľné ochorenie končí smrťou. Časom sa prejaví poruchami koordinácie a problémami pohybového aparátu, takže zviera sa motá a často padá, a končí úplnou demenciou. Mozog uhynutých alebo utratených zvierat má štruktúru špongie, tkanivo je úplne znehodnotené. Choroba je o to nebezpečnejšia, že inkubačná doba trvá 4 až 6 rokov, počas ktorých môže v chove dôjsť k prenosom nákazy v dôsledku rozmnožovania.
Nebezpečný aj pre človeka
Ľudský variant BSE je Creutzfeldtova-Jakobova choroba, ktorá tiež zasahuje nervový systém a prejavuje sa poruchami chodenia i demenciou. Je to klasická forma, ktorá postihuje najmä starých ľudí, ale objavuje sa už aj u mladších vekových kategórií. Začína nenápadne poruchami spánku a pamäti, neskôr dochádza okrem problémov s koordináciou aj k zmene osobnosti, výskytu halucinácií i epileptických záchvatov a do dvoch rokov toto ochorenie končí smrťou. Postihuje približne jedného človeka z milióna.
Podľa veterinára: "Zatiaľ sa síce nepotvrdil prenos tejto nákazy z mäsa na človeka, ale podobné degeneratívne zmeny v ľudskom tele spôsobuje rovnaký nosič nákazy. A dokonca sa v odbornej literatúre uvádza príklad trochu extrémnej formy tejto choroby v Papue-Novej Guinei známej ako kuru-kuru, ktorá sa týkala asi jedného percenta obyvateľstva. V súvislosti s kanibalským rituálom sa nakazili najmä deti menšie ako 5 rokov a ženy nad štyridsať, ktoré hostinu pripravovali. Choroba sa prejavovala neistou chôdzou, stratou svalstva, postupujúcim ochrnutím a typickým trasením a po troch až deviatich mesiacoch končila smrťou."
Slovensko sa pred BSE vie chrániť
Z každého zvieraťa, ktoré sa odváža na bitúnok, sa v rámci prevencie a ochrany odoberú všetky rizikové časti, ktoré sa likvidujú a nikdy sa k zákazníkovi nedostanú. Sú to črevá, miecha, hlava i mozog, mandle, týmus a slezina. Navyše od 1. júla 2001 sa na Slovensku vykonáva celoplošné testovanie hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov, takže mäso, v ktorom by bol pôvodca BSE, nemá v obchodnej sieti nikto šancu kúpiť. Ročne sa tak testuje 70 až 80-tisíc kusov hovädzieho dobytka. Čo sa týka mlieka, neexistuje dôkaz o prítomnosti nákazy BSE v týchto výrobkoch.
"Práve v týchto dňoch sme boli Medzinárodným úradom pre nákazy so sídlom v Paríži zaradení do kategórie krajín s kontrolovaným rizikom BSE, čo znamená, že napriek občasnému výskytu máme situáciu pod kontrolou a vo vzťahu ku konzumentom hovädzích produktov sme bezpečná krajina," povedal Martin Chudý zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. "Tento status sme získali vďaka komplexnému a prepracovanému systému ochrany. Patrí doň jednak označovanie a tým stopercentná identifikácia zvierat, systém kontrol, pravidelné testovanie a dôsledné odstraňovanie rizikového materiálu." Doktor nemá s kravským mäsom žiaden problém. "Mám deti vo veku 3 a 5 rokov a pravidelne konzumujeme hovädzie mäso. Osobne ho, rovnako ako moji kolegovia, považujem z pohľadu možnej nákazy za jeden z najbezpečnejších druhov mäsa na konzumáciu."
