K strašiakom pre chovateľov hospodárskych zvierat patrí aj klusavka, ktorá najmä u oviec postihuje nervový systém, a tiež vysoko nákazlivý klasický mor ošípaných. Toto vírusové ochorenie nie je prenosné na človeka, ale má za následok nemalé ekonomické straty. Postuhnuté ošípané trpia hnačkami, nechutenstvom, vysokými horúčkami, kožnými podliatinami, deštrukciou vnútorných orgánov a masívnym krvácaním aj z vonkajších častí tela. Mor ošípaných šíri vírus, podobne ako chrípku a pri jedinom infikovanom kuse sa už v priebehu týždňa dokáže nakaziť väčšina zvierat. Preto sa likviduje za presne stanovených podmienok kompletný chov. Utratené zvieratá sa prevážajú v špeciálnom kontajneri do kafilérie, čo sa dá, spáli sa, dokonca sa likvidujú aj zásoby krmiva. Vyprázdnené priestory chlievov sa niekoľkokrát dezinfikujú a až po 30 dňoch v nich môžu byť umiestnené zdravé zvieratá.
K tejto infekcii dochádza i napriek prísnym hygienickým opatreniam. Hoci sú budovy izolované od okolia, ošetrovatelia dodržiavajú hygienu, platí prísny zákaz prístupu cudzích osôb a zaobchádzanie s náradím či krmivom má tiež svoje zásady. Dôvodom je druhotná nákaza - vírus sa do zariadenia prenesie z vonkajšieho prostredia výlučkami nakazených zvierat, ktoré sú zachytené napríklad na podrážke topánky alebo na pracovnom náradí. Prenáša sa tiež prostredníctvom zvyškov nedostatočne tepelne spracovaného infikovaného mäsa, ktoré ošípaným pridajú do krmiva. To sa môže stať v prípade domáceho chovu v rodine poľovníka.
Reálnou hrozbou je totiž diviak. A keďže vakcinácia chovných zvierat nie je povolená, prevencia sa sústreďuje práve na divo žijúcu zver. Veterinári v spolupráci s poľovníkmi jej naservírujú do lákavej potravy vakcínu trikrát do roka. Najčastejšie sa táto infekcia vyskytuje v okresoch ťahajúcich sa stredom Slovenska, počnúc Trenčínom a končiac Lučencom. Ale už dva roky, možno aj vďaka vakcinácii, sa slovenskí chovatelia týmto problémom zaoberať nemuseli.
