Na Slovensku sa bežne realizujú transplantácie obličiek a aj srdce prestáva byť výnimkou. Problémom však zostáva pečeň. "Na vybudovanie špeciálneho pracoviska a na preškolenie chirurgov i zdravotníckeho personálu treba najmenej rok až dva," hovorí Daniel Kuba zo Slovenského centra orgánových transplantácií v Bratislave. "Na založení centra sa už pracovalo, ale potom všetky aktivity zaspali. Dnes sa znovu začína o pracovisku hovoriť, ale zatiaľ bez väčšieho efektu." Transplantácie pečene sa preto robia v Českej republike, v Prahe a Brne, detskí pacienti občas v Nemecku a urgentné prípady otravy hubami a akútneho zlyhania pečene vo Viedni.
Chirurgov zaškoľujú v Prahe
Transplantácie obličiek, ale i odbery orgánov, najmä pečene, ktoré putujú do zahraničia, sa robia aj na 2. chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Martine.
"Ak pacient absolvuje náročný zákrok vonku, treba vždy rátať s dvoma fázami," vysvetľuje jej prednosta Ľudovít Laca. "Najprv sa realizuje operácia v zahraničí za prítomnosti slovenských lekárov, ktorí poznajú zdravotný stav pacienta detailne a po návrate si chodí zahraničný odborník odkontrolovať vývoj zdravotného stavu pacienta, či orgán organizmus prijíma alebo nedošlo k iným komplikáciám. Transplantácia je navyše zložitý proces, do ktorého vstupujú okrem chirurga aj ďalší špecialisti. Perfektnú prácu musí odviesť aj anestéziológ, hepatológ a imunológ. Stačí jedno slabé ohnivko a všetko vychádza navnivoč - operácia je neúspešná."
V prípade nových operačných metód sa aj skúsení chirurgovia musia zaškoliť. Nie je to žiadny problém, v rámci dobrých kontaktov vychádzajú kliniky v ústrety. Lekári však najčastejšie chodia do Prahy do Inštitútu klinickej a experimentálnej chirurgie. Možno aj preto nemali podľa profesora Lacu ešte situáciu, aby museli pre komplikovanému zákroku zavolať zahraničného odborníka.
Pľúca robiť nevieme
"Aj transplantácia pľúc je zložitá záležitosť, nevyžaduje len zvládnutie operačnej techniky, ale aj problematiku imunológie. Vnútorné prostredie prijímateľa musí byť absolútne kompatibilné s darcom a tým nemôže byť hocikto. Akceptuje sa len zdravý jedinec, ale nie po úraze, keď môže byť orgán poškodený. Nevhodným darcom je aj starší človek, pretože ten má pľúca už vekom zanesené. A nemusí byť ani fajčiar, stačí, že celý život dýcha bratislavský smog," hovorí Rafael Redhammer, prednosta kliniky pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.
Pre transplantáciu sa lekári rozhodnú až vtedy, keď konzervatívna liečba už nestačí. Pretože na Slovensku nemáme pracovisko ani chirurga, robia sa transplantácie u profesora Klepetku vo Viedni. Majú tam tím lekárov i podmienky nato, aby vedeli pomôcť aj pacientovi, ktorý sa po transplantácii dostane do krízy. Tá môže byť ešte väčším problémom ako samotná operácia.
"Poznal som jedného muža, ktorý ju absolvoval, život mu predĺžila o pár rokov, dnes však už nežije. Teraz pacienta, ktorý by konkrétne čakal na takýto zákrok, nemáme. Ale takých, ktorým pľúca pomaly zlyhávajú a sú vo vážnom zdravotnom stave, áno. Pritom im všetky štandardné liečebné postupy zabezpečiť dokážeme a neviem ani o žiadnych nových, ktoré by sme nevedeli ponúknuť," dopĺňa profesor Redhammer.
Medzinárodná výmena orgánov
V tomto roku realizoval operačný tím v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave úspešnú transplantáciu srdca 36-ročnej pacientke, ktorá už rok žila s podporným čerpadlom na srdce. Podľa profesora Juraja Fabiána sa v súčasnosti uskutoční ročne asi desať transplantácií srdca, ale čakateľov je 250, z ktorých tucet trpí pokročilým chronickým srdcovým zlyhávaním. Vyhliadky pre kardiakov sa v súčasnosti zlepšujú aj výmenou orgánov v rámci Európy. Funguje prostredníctvom medzinárodnej organizácie Európska brána pre výmenu orgánov so sídlom v Taliansku. No ako hovorí doktor Kuba: "Aj keď máme dohodu a kontakty existujú, reálne dostať orgán na Slovensko skutočne operatívne je veľký problém. Nie sme často schopní tak promptne poslať helikoptéru. Naopak, napríklad Česi, ktorým pravidelne dodávame pečeň, prídu po ňu okamžite vrtuľníkom alebo ju pretransportujú leteckou linkou."
Ide o miliónové sumy
Transplantácia je finančne náročná záležitosť, pohybuje sa v hodnotách niekoľko stotisíc i miliónov korún. Samotný úkon nie však v tomto prípade taký drahý, ako terapia a starostlivosť o pacienta po zákroku. V každom prípade však aj transplantácia obličiek je lacnejšou záležitosťou ako dialýza, ktorú treba poskytovať pacientovi niekoľko mesiacov či rokov.
Každá transplantácia uskutočnená v zahraničí je však ešte 2 až 3-krát drahšia, ako tá realizovaná na Slovensku. Samozrejme menej stojí v Česku, viac v Nemecku či inej vyspelej európskej krajine. "Všetky transplantácie srdca pokrývame výhradne našimi operačnými tímami, obličky tiež. A ak absolvujú takúto operáciu u nás nejakí cudzinci, sú to len tí, ktorí žijú na Slovensku a platia si tu aj zdravotné poistenie. Kapacita našich pracovísk by aj pacientov zo zahraničia určite nezvládla," dopĺňa doktor Kuba.
