"Bol príkladom lekára s moderným a predvídavým myslením," povedal profesor Ladislav Hegyi, šéf jednej z katedier Slovenskej zdravotníckej univerzity o Eugenovi Gressnerovi. Nedožitú storočnicu svojho zakladateľa a prvého predsedu si Slovenská gerontologická a geriatrická spoločnosť pripomenula v Prešove na tradičných geriatrických dňoch, ktoré už dávnejšie nesú jeho meno.
Hegyi v prednáške na nich vyzdvihol, že Gressner už v šesťdesiatych rokoch sformuloval myšlienku o starobe, ktorá nemá byť bremenom, lebo človek má právo život dôstojne dožiť, a nie horko-ťažko dokonať. Rastúci počet starých ľudí ho inšpiroval rozvíjať geriatriu ako medicínsky odbor. Naštylizoval štvrtý stupeň prevencie: prevenciu pokojnej a dôstojnej smrti. "Za prvé pravidlo eugérie, pokojnej a optimálnej staroby, pokladal potrebu sústavného vzdelávania a zachovania duševnej aktivity, a za druhé snahu o dokonalejšie sebaspoznanie a ochranu duševného zdravia," konštatuje profesor Hegyi.
Prievidzský rodák Gressner maturoval v Nových Zámkoch, lekárstvo študoval v Prahe aj v Bratislave, pôsobil dokonca aj na klinike v Mníchove a potom sa cez Michalovce dostal do Topoľčian, kam ho ako vládneho splnomocnenca poslali v tridsiatych rokoch likvidovať epidémiu brušného týfu. Tam zakotvil, odtiaľ pomáhal zakladať najskôr Československú gerontologickú spoločnosť (v rokoch 1973 až 1975 jej aj predsedal), následne aj slovenskú, a tam v deväťdesiatke aj zomrel. "Ťažké časy, v ktorých prežil pol života, mu pomáhalo preklenúť hlboké náboženské cítenie," myslí si profesor Hegyi, zároveň hlavný redaktor časopisu Geriatria.
Dejiny slovenskej gerontológie z úcty k jeho zásluhám prvú etapu označujú za "topoľčiansku". Gressnerova medaila je už sedem rokov najvyšším slovenským ocenením za rozvoj gerontológie a geriatrie. Prvú symbolicky dostala nemocnica, v ktorej bol dlhé roky primárom.
