Zdravotne postihnutí túžia po láske, nežnostiach a sexe takisto ako zdraví ľudia. Ich možnosti v tejto oblasti sú však obmedzené, a to najmä pre tých, ktorí žijú za múrmi ústavov. "V ústavoch je veľmi málo priestoru na intimitu, nielen sexuálnu, ale aj ľudskú," zhodnotila pri príležitosti Medzinárodného deň zdravotne postihnutých situáciu na Slovensku Danica Caisová, predsedníčka výboru Slovenskej sexuologickej spoločnosti. Ako informovala česká sexuologička a psychoterapeutka Jana Spilková, pracovníci zariadení pre zdravotne postihnutých ľudí by mali byť poučení o sexualite, antikoncepcii a chorobách prenosných pohlavným stykom. "Najviac záleží asi na riaditeľovi zariadenia, keď je osvietený, tak vie dopredu, že musí urobiť nejaké semináre a školenia. V prvom rade by mal byť ten pracovník vyrovnaný sám so svojou sexualitou," povedala Spilková. Podľa nej by mal byť v každom zariadení aspoň jeden odborník na sexualitu.
Situácia v jednotlivých zariadeniach pre zdravotne postihnutých je u nás i v Českej republike rozdielna. "Poznám konkrétne zariadenie, kde umožňujú, aj keď tí ľudia nie sú svojprávni, akési pseudosobáše. Dokonca im poskytujú chránené bývanie, kde žijú ako pár, a pomáhajú im," povedala Spilková. Intímne potreby hendikepovaných potrebujú podľa Caisovej často asistenciu a pomoc. "Sexualita je často vnímaná ako niečo nepatričné, načo postihnutý nemá právo a načo by nemal ani pomyslieť. A ak sa oprávnene dožaduje svojich potrieb, tak volajú psychiatra, aby mu dal tlmiace lieky," opísala situáciu v iných zariadeniach Caisová. Vo väčšine slovenských ústavov je bežné, že izby pre ženy a mužov oddeľujú mreže alebo sú umiestnení v rozdielnych pavilónoch.
Na Slovensku ani v Českej republike neexistuje ucelený systém sexuálnej výchovy. Bežní ľudia i pracovníci ústavov sa k informáciám dostávajú sporadicky.
"Vzdelávanie o sexualite sa spravidla obmedzuje na jednu či dve prednášky odborníka na tému sexualita postihnutých. Považujem to skutočne za nedostačujúce," povedala Caisová. Podľa nej sa zamestnanci zariadení pre zdravotne postihnutých obávajú, že sa budú najmä mentálne postihnutí prejavovať len pudovo, neskrotne a nebude ich možné zastaviť. "Akoby odmietali uznať právo týchto ľudí na lásku a schopnosť týchto ľudí zaľúbiť sa, milovať a podľa toho sa aj správať," dodala.
(sita)
