O sepse sa ľudovo zvykne hovoriť ako o otrave krvi. Ak sa baktéria dostane do krvného obehu, rýchlo sa šíri po celom tele. Môže vtedy spôsobiť zmeny vnútorného prostredia a zasiahnuť tým niekoľko životne dôležitých systémov. "V podstate ide o multiorgánové zlyhanie, ktoré postihuje najmä obličky, pečeň, pľúca, srdce a centrálny nervový systém," hovorí Vladimír Rolný, primár oddelenia dospelých Kliniky infektológie a geografickej medicíny Fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Nakazení vlastnou baktériou
Najväčšiemu nebezpečenstvu vážnej infekcie sú vystavení ľudia s oslabeným organizmom, ktorí podstúpili náročnú liečbu alebo chirurgický zákrok. Obzvlášť to platí pre pacientov po transplantácii. "Napríklad človek napojený na umelú pľúcnu ventiláciu sa môže nakaziť aj vlastnou baktériou, ktorá prenikne z tráviaceho traktu cez porušenú sliznicu a dostane sa tak do obehu. Za normálnych okolností baktérie, ktorých je pacient nositeľom po celý život, tento typ akútnej infekcii nezapríčinia," vysvetľuje doktor Rolný.
Málo odolní voči baktériám sú aj niektorí pacienti s onkologickým ochorením, ktorí absolvujú chemoterapiu. Ale rizikovým faktorom môže byť aj opakovaná antibiotická liečba, najmä v prípade starých ľudí a detí. Týmto vekovým kategóriám hrozí napríklad sepsa aj pri ťažkom ochorení spôsobenom salmonelou, ktorá spočiatku postihuje tráviaci trakt.
Príčinou otravy krvi býva aj znečistenie rany pri pracovných úrazoch alebo autonehodách. "Je to typický jav i v súvislosti s vojnovými poraneniami alebo hlbokými ranami, a tiež u ľudí, ktorí prežili zemetrasenie či inú prírodnú katastrofu. Všetko sú to situácie, kde chýba dostatočná lekárska starostlivosť, preto zranenie, ktoré by pacient pri okamžitej zdravotníckej pomoci vo vyhovujúcom hygienickom prostredí prežil bez ujmy na zdraví, končí sa v takomto prípade neraz sepsou," dodáva primár.
Ohrozuje aj zdravých jedincov
V extrémnych podmienkach môže k viacorgánovému zlyhaniu dôjsť aj v prípade zdravého, dokonca trénovaného organizmu. Podľa doktora Rolného: "Klasickým príkladom sú horolezci i šerpovia, ktorí niekedy počas výstupu trpia zápalom močových ciest. Zdravotný stav sa im však môže skomplikovať hnisavým zápalom obličiek a vtedy už hrozí sepsa. Liečili sme dokonca pacienta z vidieka, mladého muža, ktorému zlyhali obličky a pečeň v dôsledku nákazy leptospirou, ktorú prenášajú myši a potkany." Stretli sa aj s prípadom narkomanky, ktorá sa infikovala znečistenou ihlou a dostala infekčný zápal srdcových chlopní.
Náročná je diagnóza i liečba
Diagnostikovať túto nebezpečnú fázu nákazy nie je jednoduché. Problémom je, že sa dá ťažko rozoznať, preto niekedy aj lekár môže symptómy podceniť. "Najčastejšie sa sepsa prejavuje horúčkou. A dokonca ani laboratórne vyšetrenia ju nemusia potvrdiť. Pacienta treba preto posudzovať komplexne. Varovnými signálmi sú aj zmeny vedomia, rýchly pulz, zrýchlené dýchanie a zníženie krvného tlaku," vysvetľuje doktor Rolný.
Liečba je veľmi komplikovaná a jej úspešnosť závisí od schopnosti organizmu s infekciou sa vyrovnať. Pacient musí byť umiestnený na oddelení intenzívnej starostlivosti, pretože prístroje nahrádzajú často zlyhávajúcu cirkuláciu krvi a dýchanie a hrozí mu zastavenie činnosti srdca či opuch mozgu. Komplexnú dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť dopĺňa liečba antibiotikami.
Kde všade môžeme získať mikroorganizmy
- z nakazenej potravy a vody
- zo vzduchu kvapôčkovou infekciou
- pri znečistení rany v nehygienickom prostredí
- pri chirurgickom zákroku
- z infikovaných krvných derivátov
- zo zle sterilizovanej ihly alebo iných inštrumentov
- pri tetovaní a piercingu
- fyzickým kontaktom s infikovanou kožou
Pomôže len dostatočná hygiena
Mikroorganizmy sa môžu do nášho tela dostať viacerými prístupovými cestami. "Môžeme ich prehltnúť prostredníctvom nakazenej potravy alebo vody, keď nás môže ohrozovať salmonelóza, brušný týfus, dyzentéria, vírusový zápal pečene typu A či cholera," povedala Viera Jančulová z odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Vzduch v uzavretom priestore môže byť zdrojom infekcie dýchacích ciest. Vdýchnutím sa máme šancu nakaziť angínou, chrípkou, čiernym kašľom alebo osýpkami.
"Infekcia sa do organizmu môže dostať aj v zdravotníckom prostredí krvnými derivátmi s prítomnými baktériami alebo vírusmi alebo narušením kožného krytu znečistenými inštrumentmi. Kultúra mikróbov sa môže preniesť zo zle sterilizovanej injekcie či zavedeného katétra alebo z ampulky, keď s ňou manipuloval pracovník s nedostatočnými hygienickými návykmi, alebo ak nedodržal štandardné postupy," dopĺňa doktorka Jančulová.
Pôvodca vírusového zápalu pečene typu B sa prenáša najmä pri chirurgickom výkone, transfúzii či tetovaní. Problémom môže byť aj náročná operácia, keď pacient dlho krváca alebo chirurg pracuje s veľkou otvorenou plochou. Ako preventívne opatrenie proti infekcii sa podľa primára Vladimíra Rolného priamo do rany dávajú antibiotické guľôčky.
Štvrtým mechanizmom prenosu nákazy je fyzický kontakt čiže priamy dotyk zdravej pokožky s infikovanou kožou alebo sliznicou, napríklad v súvislosti s pohlavnými a inými hnisavými ochoreniami, postihujúcimi kožu.
Väčšina sepsy sa vyskytuje v nemocniciach
Z milióna pacientov, ktorí strávia aspoň pár dní v nemocnici, sa počas pobytu v priebehu jedného roka nakazí asi 4- až 5-tisíc ľudí. Väčšinou ide o ochorenia horných a dolných dýchacích ciest, infekcie močových ciest, komplikované hojenie rán po operáciách, ale i sepsy.
"Nie je to celkom reálne číslo, pretože nie všetci nahlásia výskyt infekcie. Ale určite je situácia aj vďaka prepracovaným systémom dodržiavania hygieny a tiež používaniu jednorazových materiálov omnoho lepšia ako kedysi," povedala Mária Avdičová z odboru epidemiológie Regionálneho úradu zdravotníctva v Banskej Bystrici, ktorá monitoruje so svojím tímom výskyt nemocničných nákaz na území celého Slovenska.
Každá nemocnica má vypracovaný systém, ktorý zabezpečuje hygienu prostredia. Stanovuje dezinfekčné postupy, spôsob ošetrovania rán i sterilizačné systémy. Napriek tomu dochádza, ako nedávno v levickej nemocnici, k tragickým prípadom totálneho zlyhávania organizmu v dôsledku infekcie. Dôvodom v tomto prípade bolo šetrenie financií na nesprávnom mieste. Nezakúpil sa o niečo drahší jednorazový materiál, preto nedostatočne uzavretý sterilný roztok, použitý pre viac pacientov, bol istý čas vystavený možnej nákaze z okolia.
"Všetky nemocnice podliehajú štátnemu zdravotnému dozoru, v zariadeniach sledujeme pravidelne možnosť kontaminácie ovzdušia i účinnosť sterilizačných postupov. Robíme tiež stery z prostredia a na prípadné nedostatky upozorňujeme. Je to súčasť prevencie, aby sa podobné situácie ako v Leviciach, nestávali. Nie vždy však vedenie nemocnice našu prácu chápe takto pozitívne," povedala doktorka Avdičová.
V minulom roku sme na Slovensku zaznamenali 942 prípadov sepsy, z toho v zdravotných zariadeniach ich bolo 639, úmrtím sa skončilo 39. Zdanlivo privysoký výskyt v nemocniciach súvisí s problémom oslabenia organizmu práve u chorých pacientov. Situáciu komplikujú často aj prítomné stafylokoky alebo iné mikroorganizmy, ktoré cirkulujú medzi pacientmi a stávajú sa odolné voči antibiotikám. Takto rezistentné kmene sú nebezpečné najmä pre starších pacientov po ťažkom úraze, ktorí sa pri dlhodobo obmedzenom pohybe nakazia baktériou, niekedy i vlastnou, a potom dostanú zápal pľúc a neskôr sepsu. Mnohým nepomôže ani pravidelné polohovanie, liečba antibiotikami a príkladná starostlivosť zdravotníckeho personálu.
Vďaka úzkostlivejším opatreniam by sa podľa doktorky Avdičovej dalo predísť asi 30 percentám nákaz. Ostatným sa zabrániť nedá - ide o slabých pacientov, ktorí sú pre baktérie ľahkou korisťou.
