FOTO – PETER BOSŇÁK
Dorastá do výšky 7 m a vytvára rozložitú korunu. Rozkonáruje sa hneď nad zemou. Listy sú podlhovasto kopijovité s krátkymi stopkami, niekedy majú skrútenú čepeľ a často pozdĺž hlavnej žily žliabkovito prehnutú. Farba listov je bronzovozelená, na rube svetlejšia ako na líci.
Broskyňa kvitne v marci až apríli, pred vyrašením listov. Kvety majú päť sýtoružových lupienkov, tmavé tyčinky a jeden piestik. Spodný semenník je obklopený kvetnou čiaškou. Nápadný je rozdiel vo veľkosti a kráse kvetu medzi broskyňou obyčajnou a ušľachtilými pestovanými odrodami, ktoré majú kvety menšie a skromnejšie.
Plodom broskyne je kôstkovica s plstnatou pokožkou a ryhou, podobnou ako má markuľa, pozdĺž ktorej možno oplodie rozdeliť na dve polovice. Oplodie je dužinaté, mäsité a sladké. Tvrdá drevnatá kôstka pripomína kôstku mandle. Broskyňa nepochádza z Perzie, ako by sa podľa latinského mena súdilo, ale z Tibetu a západnej Číny.
Vyžaduje slnečné stanovište a dostatok vody. Plytko korení, preto je citlivá na dlhšie trvajúce obdobie sucha. Tak ako ušľachtilé formy, aj broskyňa obyčajná trpí na kučeravosť. Listy skoro po vyrašení zmenia farbu a skučeravejú, uschnú a opadnú. Rastlina vyženie nové listy, ale úroda býva poškodená, niekedy až na 100%.
Broskyňa obyčajná je skoro na jar prvým rozkvitnutým stromom v záhradách v najteplejších polohách Slovenska.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
