Obávate sa infarktu či mozgovej príhody? Ešte skôr, než začnete napĺňať novoročné predsavzatia o pohybe a zdravom stravovaní, si dajte zmerať hladinu cholesterolu a cukru v krvi a najmä krvný tlak. "Trestuhodne veľa ľudí nepozná svoje základné hodnoty, ktoré prezradia riziko náhlych cievnych príhod. Podľa celoslovenského prieskumu z minulého roka si krvný tlak nikdy nedala zmerať asi polovica obyvateľstva a cholesterol až vyše 80 percent ľudí," povedal Gabriel Kamenský, predseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti a primár oddelenia neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky vo Fakultnej nemocnici v Ružinove. "Je až neuveriteľné, s akou ignoranciou k svojmu zdraviu pristupujeme. Väčší záujem venujeme autu - pravidelne kontrolujeme stav tekutín, vymieňame letné pneumatiky za zimné a zachraňujeme karosériu načatú koróziou. Na vlastné telo však zabúdame a dokonca nepoznáme ani princíp jeho fungovania. Až kým sa nám niečo nestane."
Strava ovplyvňuje stav ciev
V dôsledku pravidelnej konzumácie ťažkých údenín a mastných jedál i pohodlnému spôsobu života sa na vnútorných stenách ciev vytvárajú usadeniny, aterosklerotické pláty, ktoré spôsobujú ich zhrubnutie. Priechodnosť krvi cievami sa komplikuje a môže byť napokon dôvodom pre akútny infarkt srdca alebo mozgovú príhodu. Ateroskleróza sa môže týkať ktorýkoľvek orgánu, pretože ním krv cirkuluje cez cievny systém. Inokedy preto zasiahne oko, črevo, obličky alebo dolné končatiny.
Zhoršovanie stavu cievneho systému nie je problémom len stredného a vyššieho veku. Základy si kladieme už v detstve a mladosti. "Odborníci objavili takéto pláty aj v cievach mladej, zatiaľ úplne zdravej ženy, darcu krvi či dokonca trinásťročného chlapca," povedal Zoltán Mikeš, prednosta kliniky geriatrie Fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Smrť na ulici
Mnohí ľudia podceňujú zdravotné problémy alebo dokonca symptómy náhlej cievnej príhody. Ignorujú určité príznaky, nejdú k lekárovi a o pár dní či týždňov môže dôjsť k opakovanej udalosti, ktorá sa zvyčajne končí tragicky.
"Po prekonaní infarktu až polovica ľudí do troch dní umiera. Napríklad v roku 2005 zomrelo na Slovensku v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami 29-tisíc ľudí, z toho 3500 na akútny infarkt. A u 50 percent z nich k tomu došlo na ulici alebo doma, neboli vôbec hospitalizovaní. Vo svete je to 30 až 40 percent, čo svedčí aj o lepšej informovanosti ľudí v cudzine," hovorí profesor Mikeš. Dôvodom štatistiky je aj charakter a rýchlosť lekárskeho zákroku. Cieľom odborníkov, ktorí pripravujú národný kardiologický program, je zabezpečiť aj dostatočne operatívnu záchrannú službu dostupnú všetkým pacientom ohrozeným infarktom myokardu a zjednotiť liečebné a chirurgické postupy.
Infarktom alebo mozgovou príhodou bývajú postihnutí aj tí, čo ich prežijú. Polovica z nich má trvalé následky a fyzické postihnutie im nedovolí vrátiť sa do práce.
Kontrast Grécka a Fínska
Až 90 percent ľudí, ktorí sa zúčastnili na minuloročných meraniach v rámci celoslovenského projektu Most, má aspoň jeden rizikový faktor pre vznik akútnej cievnej príhody. "Najväčším problémom je vysoký krvný tlak, ktorý u nás za posledných desať rokov, keď vedľajšie krajiny zaregistrovali posun k lepšiemu, neklesol. Lekárom sa napriek intenzívnej liečbe krvný tlak pacientovi znížiť vždy nedarí a ten napokon skončí v nemocnici," povedal docent Kamenský.
V rebríčku rizikových faktorov infarktu sa Slovensko ocitlo tesne pred krajinami, ktoré sa s týmto problémom nevedia vyrovnať, ako Moldavsko alebo Ukrajina. K negatívnym príkladom patrí aj Grécko, kde v posledných rokoch počet infarktov prudko stúpol. "Gréci sa spreneverili tradičnej strave. Namiesto typickej kuchyne s množstvom zeleniny a rýb začali uprednostňovať jedlá z fastfoodov a následne priberať. Naopak, Fíni si môžu v súvislosti s touto štatistikou spokojne mädliť ruky, ale je to národ, ktorý spomedzi ostatných Európanov aj najviac cvičí. Pri novoročných predsavzatiach si netreba robiť nerealizovateľné plány o každodennom behu či návšteve fitnes. Úplne postačí prešliapať si svoju polhodinku na stacionárnom bicykli počas večerných správ. Takto to robím už roky aj ja," doplnil kardiológ.
Príznaky infarktu myokardu
- pocit tlaku, stuhnutosti a zvieravá bolesť na hrudi
- bolesť šíriaca sa z hrude do ramena, paže, boku, prípadne zubov a čeľustí
- bolesti v hrudi, ktoré sa častejšie opakujú
- dýchavica
- potenie a pocit úzkosti
- závraty a mdloby
- žalúdočná nevoľnosť a vracanie
Symptómy mozgovej príhody
- náhle zhoršenie zraku
- náhle znecitlivenie alebo paralýza tváre či končatín
- problémy s chôdzou, náhle závraty
- problematická reč
- silná bolesť hlavy
Rizikové faktory
- vysoký krvný tlak
- vysoká hladina cholesterolu v krvi
- fajčenie
- nedostatok pohybovej aktivity
- nadváha a obezita
- cukrovka, najmä druhého typu, ktorá vzniká v dospelosti
- výskyt chorôb srdcovo-cievneho systému v rodine
- dlhodobý stres
- vek nad 65 rokov, výskyt u žien takmer rovnako ako u mužov
- pri nebezpečnom štýle života sú rizikové aj mladšie vekové kategórie, častejšie však muži
Prvá pomoc
- človeka s náhlou bolesťou a podozrením na infarkt treba posadiť a upokojiť
- okamžite treba volať rýchlu záchrannú službu
- pacient môže užiť acylpyrín, ktorý zabráni tvorbe nebezpečných zrazenín, prípadne nitroglycerín, ktorý rozšíri cievy
- tabletku môže zapiť len malým množstvom vody, inak nesmie nič piť ani jesť
- pacientovi s podozrením na mozgovú príhodu nedovolíme chodiť a okamžite k nemu zavoláme odbornú pomoc
Dôvody náhlej cievnej príhody
V cievnej stene dôjde k prasknutiu tukového plátu, z ktorého sa vytvorí krvná zrazenina. Tá môže upchať koronárnu artériu, takže sa zastaví cirkulácia krvi v srdci a tým jeho okysličovanie. Pri nedostatku kyslíka dôjde k poškodeniu srdcových buniek, ktoré začnú odumierať. Diagnóza znie infarkt myokardu alebo srdcový infarkt. Keď sa upchá cieva v oblasti hlavy, dochádza k nedokrveniu mozgu a odumieraniu jeho centier. Odborník môže konštatovať mozgovú príhodu. Niekedy však poškodená cieva praskne a krv sa vyleje do mozgového tkaniva. Výsledok je rovnaký - poškodenie mozgu.
Ak pacienti vo všetkých týchto situáciách nedostanú rýchlu lekársku pomoc, hrozí im smrť, prípadne ochrnutie časti tela alebo nenávratná strata základných životných funkcií riadených centrálnym nervovým systémom.
