Ak chcete ísť k odbornému lekárovi, musíte najprv dostať odporúčanie od všeobecného lekára. Prikazuje to novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá platí od januára. Namiesto jednej, tak pacienti čakajú až v dvoch čakárňach.
Nové nariadenie bude predstavovať najväčší nápor na ordinácie praktických lekárov. "Už to začína hustnúť," povedala Eugénia Bellová, praktická lekárka pre dospelých z Martina. "Problémom sú najmä chronickí pacineti, ktorí idú po pár mesiacoch na kontrolu. Odborní lekári ich k nám začali vracať. Považujem to za sprísnené opatrenie dobre fungujúcej štruktúry. V našej ambulancii sa to snažíme vyriešiť tak, že takéto prípady vybavuje zdravotná sestra a ja osobne sa snažím hneď na začiatku vypísať odporúčacie lístky, aby ľudia zbytočne načakali. Samozrejme, že nám tým narástla administratívna časť práce a skracuje sa čas, ktorý môžem venovať ostatným pacientom."
Podobný systém uplatňujú aj v detskej ambulancii na Fedinovej ulici v Bratislave. Keď matka potrebuje výmenný lístok na kontrolu dieťaťa u špecialistu, zavolá dopredu a sestra ho nachystá a len cez dvere podá, aby nemusela čakať.
Zmiešané pocity má aj Eva Šípošová, praktická lekárka z ordinácie Študenstkého domova Ľudovíta Štúra v Bratislave, kde však väčší nával študentov očakávajú až po skúškovom období začiatkom februára.
Opatrní špecialisti
Odborní lekári zatiaľ nevedia posúdiť dosah nového opatrenia, ktoré nežiadali. "V tejto chvíli vám ťažko poviem, či to nespôsobí nejaké komplikácie, ale o mesiac už budeme múdrejší. Doterajší spôsob bol v poriadku, nevnímala som ho ako problematický," hovorí Edita Hlavačková z otorinolaryntologickej ambulancie karloveskej polikliniky v Bratislave.
Novela hovorí, že odporúčací lístok od praktického lekára bude potrebovať pacient s akútnym zdravotným problémom aj v prípade, že má prísť k špecialistovi o tri či päť dní na kontrolu. Takže špecifické zdravotné problémy aj ich vývoj by mal vždy posudzovať najprv praktický lekár. "Náš zdravotnícky systém tradične uprednostňoval úzku špecializáciu lekárov, všeobecný sa venoval najmä bežným zdravotným ťažkostiam, preto to vnímam ako zbytočné opatrenie. V zahraničí je to rôzne. Úplne odlišný systém má Holandsko, kde obvodní lekári riešia kompletne všetky zdravotné problémy, nad rámec ich možností sú až prípady pre hospitalizáciu, kde preberá zodpovednosť nemocnica," dodáva doktorka Hlavačková. Špecialista je však nútený zákon striktne dodržiavať a od pacienta aj pri kontrole žiadať výmenný lístok. Ak nebude mať počet ošetrených pacientov krytý dostatočným počtom lístkov, poisťovňa výkony nemusí preplatiť.
Ministerstvo má jasno
Existujú samozrejme výnimky, ktoré sú od tejto povinnosti oslobodené. Odporúčací lístok od všeobecného lekára nepotrebujú pacienti v dispenzárnej starostlivosti špecialistu, čiže chronicky chorí, napríklad diabetici, a ľudia po úrazoch alebo náhlej zmene zdravotného stavu do 24 hodín. Nepotrebuje ho ani ten, kto chce navštíviť gynekológa alebo zubného lekára. So špecialistami na oči je to komplikovanejšie. Aj keď máte u toho svojho kartu, nemôžete si len tak prísť dať premerať hodnoty dioptrií. Podľa tlačového odboru ministerstva zdravotníctva lístok potrebuje pacient, ktorý u očného lekára nebol dva roky.
Aké boli hlavné argumenty na schválenie takejto novely? Podľa Evy Slovákovej, hovorkyne ministerstva: "Cieľom je, aby všeobecný lekár koordinoval liečbu a vyšetrenia pacienta, aby pacienti neabsolvovali u rôznych špecialistov opakovane rovnaké vyšetrenia, ktoré sú často nákladné. Ministerstvo chce týmto návrhom zabezpečiť, aby jeden lekár mal prehľad o komplexnom zdravotnom stave pacienta, zabrániť rôznym duplicitným vyšetreniam a tento krok bude mať aj efekt úspory. Situácia v čakárňach je vecou dobrej organizácie práce."
Ako to vidia lekári z rôznych kútov Slovenska
František Mikla, kardiológ z I. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave: Ja osobne mám v ambulancii najmä dispenzárnych pacientov, ktorí chodia pravidelne a odporúčanie nepotrebujú, preto sa ma problém bezprostredne netýka. Myslím si, že zaťaží najmä pacientov. Ale na druhej strane odbremení lekárov, ktorí majú preplnené čakárne hlavne pred ambulanciami v nemocniciach a poliklinikách. A naopak skomplikuje život kolegom, ktorí o pacienta musia bojovať.
Peter Jeseňák, gastroenterológ z Levoče: Podľa mňa je to zbytočné opatrenie, ktoré znevýhodňuje pacientov. Mnohí majú praktického lekára aj desiatky kilometrov vzdialeného a je to úplný nezmysel, aby so zdravotným problémom, keď sa necítia dobre, mali najprv cestovať na jeden koniec okresu a potom absolvovať cestu k špecialistovi na opačný. Nie všade majú pacienti, ako vo väčších mestách, všetkých lekárov pod jednou strechou. Čo sa týka akútnych stavov, tie väčšinou končia na pohotovosti alebo chirurgii, či už prasknutý žalúdočný vred, alebo krvácanie z konečníka. Rozoberali sme tento problém aj s kolegami a skutočne nevieme prísť na to, prečo tento systém niekto zaviedol. Pretože mňa ako odborníka na problémy s tráviacim traktom nevyhľadá žiadny simulant. Veď kto by už chcel dobrovoľne bez očividných ťažkostí napríklad so žalúdkom či žlčníkom absolvovať gastroskopiu, alebo iné nepríjemné vyšetrenie.
František Tokár, ortopéd z Dolného Kubína: Zatiaľ som nezaregistroval žiadny rozdiel v počte pacientov, pretože mám na starosti až štyri okresy vrátane Námestova, Tvrdošína a čiastočne Ružomberka, takže ambulanciou mi prejde denne aj 70 ľudí. Asi polovica je chronických, povedzme s problémom osteoporózy, ostatní prichádzajú najmä s problémami kĺbov a chrbtice. A myslím, že ich ani pri novom opatrení neubudne. Skôr je to komplikácia pre nich, pretože musia merať cestu najmä k lekárovi prvého kontaktu. Niektorých to aj odradí, ale otázne je, či je správne, že človek si problém nerieši a jeho zdravotný stav sa tak zhoršuje.
Alena Balážová, praktická lekárka pre deti a dorast z Rimavskej Soboty : Na jednej strane vidím v novele zákona určitý prínos, pretože vďaka odporúčaniu viem, na aké odborné vyšetrenie dieťa ide. Mnohí rodičia totiž zabúdajú nosiť výsledky z odborných vyšetrení a karta potom nie je kompletná a nepodáva ucelenú informáciu o malom pacientovi. Ak ide o akné alebo veľké bolesti v nohe, odporúčanie dám automaticky. Ale niekedy chcú navštíviť špecialistu zbytočne, nie vždy vedia posúdiť nevyhnutnosť takéhoto vyšetrenia. Napríklad včera ma jeden otecko presviedčal, že potrebuje lístok pre chirurga, lebo syn má hrču na nohe. Keď som nástojila, že ho chcem vidieť, zistila som, že ide len o otlak. Problém vidím inde. Tento úkon nás zaťaží najmä v týždňoch, keď prudko vzrastie počet prípadov respiračných ochorení. Stále ešte máme celkom pokojné obdobie, takže 8 až 10 žiadateľov o výmenný lístok v pohode zvládame. Horšie to bude, keď prepukne chrípka, to bude priam dramatická situácia. A za úplný nezmysel považujem to, že takýto lístok by si mal prísť rodič vyzdvihnúť aj pri opakovanej návšteve špecialistu do 3-4 dní. Absurdná situácia najmä pre ľudí, ktorí majú svojho praktického lekára tu v Rimavskej Sobote, ale za odborníkom musia ísť až do Lučenca, Fiľakova alebo Banskej Bystrice.
Vladimír Kiss, praktický lekár zo Zlatých Klasov, okres Dunajská Streda: Považujem to za nezmysel. Z môjho pohľadu to bolo zbytočné opatrenie. Moji pacienti sú naučení, keď nemajú istotu, spýtajú sa, či konkrétny problém zvládneme spolu, k odborníkovi chodia len s väčšími ťažkosťami. Teraz prídu aj desiati len pre lístok a čakajú s ostatnými chorými, takže môžu z toho akurát tiež ochorieť. Je v tom chaos, pretože špecialisti posielajú spätne ku mne po lístok aj chronických pacientov, ktorí k nim chodia na kontroly pravidelne.
