O dva roky mali CT aj v Banskej Bystrici a Košiciach, takže situácia sa zlepšila. Dnes majú slovenskí lekári k dispozícii 65 takýchto zariadení," hovorí Víťazoslav Belan, prednosta Rádiodiagnostickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou na bratislavských Kramároch.
Prvá verzia prístroja potrebovala na snímanie jednej vrstvy 5 sekúnd, za tým nasledovala pauza. V prípade mozgu je napríklad potrebné nasnímať až 15 vrstiev. Znamenalo to záťaž aj pre pacientov. "Problém to predstavovalo najmä u hrudníka a brucha, pretože pacient tak dlho na jeden nádych nevydržal," dopĺňa doktor Belan. "V deväťdesiatych rokoch však prišli špirálové typy, ktoré snímanie urýchlili a na prelome storočí dostala rádiológia do vienka zatiaľ najmodernejší CT prístroj, ktorý sníma naraz 65 vrstiev a umožňuje aj trojdimenziálny rozmer. Teraz môžeme diagnostikovať týmto spôsobom aj srdce, ktoré je v neustálom pohybe, vrátane koronárnych ciev, čo pri predošlých výkonoch bolo nepredstaviteľné."
Podľa odborníka za posledných tridsať rokov práve rádiológia zažila v medicíne najväčší rozvoj. Zlepšila sa tým výrazne diagnostika a tým aj šanca pre vyliečenie mnohých pacientov. "Len za prvý rok používania CT zaznamenala vtedy chirurgia mozgu dvojnásobne vyšší počet výkonov," uviedol prednosta kliniky. (bes)
