S implantáciou umelých kĺbových náhrad sa na Slovensku začalo v roku 1972, vo svete o desať rokov skôr. Lekári vďaka nim vedia efektívne pomôcť pacientom s koxartrózou, po úrazoch i degeneratívnych ochoreniach kĺbov. "Začiatky modernej endoprotetiky siahajú do 60. rokov," povedal Miroslav Demitrovič, vedúci lekár I. Ortopedicko-traumatologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v bratislavskom Ružinove. "Vtedy sir John Charnley prepracoval systém cementovaných endoprotéz, kde sa základom stala jamka zo špeciálneho polyetylénu a driek z ušľachtilej oceľovej zliatiny s 22 milimetrovou hlavičkou. Ukotvenie implantátu v kosti zabezpečoval špeciálne vyvinutý kostný cement. Začiatkom 80. rokov sa vyvinuli necementované implantáty na báze titanu a s keramickými hlavicami. V súčasnosti sa používajú oba typy."
Spočiatku operovali iba starších pacientov, ale postupne, keď sa zlepšili operačné metódy a technika výroby implantátov, i mladších ľudí. "U mladých pacientov sa používajú skôr necementované náhrady bedrových kĺbov, pretože kvalita ich kosti znesie priame ukotvenie bez cementu," povedal doktor Demitrovič.
Životnosť je obmedzená
Súčasné poznatky potvrdzujú, že aj totálna endoprotéza má svoju životnosť. "Sú dve skupiny zlyhania: septické (infekčné) alebo aseptické (neinfekčné) uvoľnenie. Pri druhom dochádza k opotrebovaniu materiálu alebo k mechanickému zlyhaniu, na čo vplýva množstvo objektívnych i subjektívnych rizikových faktorov. Kvalitná endoprotéza by však mala fungovať 15 až 20 rokov," vysvetľuje ortopéd.
Príčinou infekcie sú baktérie. Na renomovaných pracoviskách postihne do 1,5 percenta prípadov. Ďalším faktorom zlyhania je oter polyetylénovej jamky. Jemné častice hmoty vedia nahlodať kosť v okolí totálnej endoprotézy a uvoľniť ju. Na uvoľnenie vplýva aj nadváha a neprimeraná fyzická aktivita pacientov. Je to vlastne cudzorodá súčiastka, ktorá má svoju obmedzenú životnosť, takže ju treba šetriť. Preto pri alergiách na kovy volia odborníci výlučne titanové implantáty, čím sa vylúči vznik alergie.
Jasný trend nie je
Na Slovensku sa používa niekoľko rôznych implantátov. "Endoprotéza Zweymuller bola do roku 1989 trocha fetišizovaná. Bol to jediný implantát, ktorý sa k nám dostal zo západu. Inú necementovanú totálnu endoprotézu sme prakticky ani nepoznali. V posledných rokoch sa k nám dováža mnoho kvalitných titanových implantátov od renomovaných výrobcov. Všetky sú klinicky odskúšané, máme s nimi dlhodobo dobré výsledky," povedal Demitrovič.
"Je pravda, že používame aj cementované, tie preferujú aj škandinávske krajiny, Anglicko a pracoviská v Nemecku. Rakúsko, Švajčiarsko či USA používajú skôr necementované implantáty. Obe skupiny majú svoje výhody i nevýhody. Napríklad pre niektorých pacientov vo vyššom veku s osteoporózou alebo s reumatoidnou artritídou je vhodnejší cementovaný implantát. A úlohu zohráva aj cena. Necementované implantáty sú, samozrejme, drahšie."
Dôvody na operáciu
Najčastejšie sa vymieňajú váhonosné bedrové kĺby. Nasledujú totálne náhrady kolenných kĺbov, ale ich počet rokmi stúpa, v západných krajinách je množstvo oboch typov operácií rovnaký. Menej sa už robia totálne náhrady členkového a lakťového kĺbu. "Najzložitejšia je však totálna endoprotéza kolena, pretože je to váhonosný kĺb, kde treba zachovať veľký rozsah hybnosti, zachovať jeho stabilitu a detailne vyvážiť počas operácie napätie jednotlivých väzov kolena," vysvetľuje ortopéd.
Budúcnosť endoprotetiky
Doktor Demitrovič vidí perspektívu svojho odboru v neustálej snahe zvyšovania životnosti totálnej endoprotézy v ľudskom tele. Súvisí to s vývojom nových materiálov, kĺbových povrchov a zlepšovaním operačných techník. "Prínosom sú počítačovo asistované operácie, kde pomocou počítača vieme presnejšie osadiť implantát a tým aj zlepšiť a hlavne predĺžiť jeho funkciu. Tiež bude potrebné zaviesť do praxe nové poznatky z mikrobiológie a farmakológie, pretože pri akýchkoľvek ortopedických operáciách sa najviac obávame infekčných komplikácií. Uplatňujeme aj nové miniinvazívne prístupy v operačných technikách s cieľom minimalizovať poškodenie mäkkých tkanív v okolí implantovaného kĺbu. Hlavnou snahou všetkých noviniek je zlepšiť funkciu umelého kĺbu a jeho životnosť. Som presvedčený, že slovenská ortopedická operatíva je v súčasnosti porovnateľná s výkonmi vyspelých krajín, i keď pri väčšej ústretovosti ľudí, ktorí rozhodujú o slovenskom zdravotníctve, by mohla byť ešte lepšia," dodáva ortopéd.