Náš tridsaťročný syn pije. Na alkohol minie celú výplatu, na spoločnú domácnosť takmer neprispieva, naopak, niekedy nám peniaze aj zoberie. Nepripúšťa, že je alkoholik, hoci vypije na posedenie liter tvrdého a šesť pív a liečiť sa odmieta. Môžeme ho ako rodičia dostať na protialkoholické liečenie?
Odpoveď na tento list, ktorý prišiel do redakcie, je - nie.
So závislosťou od alkoholu je to ako s ostatnými chorobami. Ak plnoletý človek nie je pozbavený právnej zodpovednosti, rozhoduje o tomto kroku sám. Platí to aj pre duševné ochorenia v prípade, že pacient svoje okolie neohrozuje.
Nikto ho nemôže bez jeho vôle zavrieť na psychiatrickom oddelení a nariadiť liečbu.
"Zaujímavé, že rodičia alebo príbuzní nikdy neprídu za odborníkom s človekom, ktorý je obézny alebo fajčí denne šesťdesiat cigariet. Pritom aj tieto situácie sú pre jeho zdravie nebezpečné. Ale v súvislosti s pitím nás o pomoc žiadajú často. Nútiť však nikoho nemôžeme," povedal Ľubomír Okruhlica, riaditeľ bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí. Výnimkou je súdne rozhodnutie.
Rozhodnúť môže súd
Ešte do roku 1993 mohli protialkoholickú liečbu nariadiť pracovníci národného výboru. Stačilo, ak sa posťažovala manželka na agresívne správanie muža alebo obyvatelia paneláka na častý hluk od susedov.
Teraz to môže urobiť jedine súd v prípadoch, keď sa alkohol spája s trestnou činnosťou. Na človeka s problémom s pitím, ktorý okradne príbuzných o peniaze či cennosti alebo sa pre jeho agresívne prejavy rodina cíti ohrozená, treba podať trestné oznámenie.
To by bolo riešenie aj pre našich čitateľov, ktorí redakciu prosili o radu. Mnohí to však v mene rodinnej súdržnosti alebo pre obavy z verejnej hanby neurobia.
Zo šesťdesiatich pacientov, ktorých majú na oddelení drogových závislostí na Prednej Hore, majú v každom trojmesačnom cykle, asi dvoch, ktorí ho absolvujú na základe súdneho rozhodnutia.
"Z ostatných asi tretina prichádza pod tlakom rodiny, z nich sa polovica vráti k pravidelnej konzumácii alkoholu," povedala neurologička oddelenia Viera Fábryová.
"Ostatní abstinovať vydržia. Najmä, ak ich okrem príbuzných podporuje aj zamestnávateľ, ktorý musí akceptovať dlhodobú práceneschopnosť. V našom zariadení je trojmesačná hospitalizácia podmienkou."
Liečba sa zmenila
Úspešnosť liečby závislosti od alkoholu je v súčasnosti viac ako 80 percent. Garantom vysokého čísla je však základný predpoklad na liečbu - vôľa samotného pacienta. Ale odbornú pomoc potrebujú, mnohí sa už i viackrát bez efektu pokúšali prestať piť sami.
Väčšina klientov centier pre liečbu drogových závislostí v mestách absolvuje ambulantnú formu, ale na začiatku, keď sú abstinenčné príznaky najsilnejšie, by mal byť hospitalizovaný každý.
"Aspoň prvý týždeň musí byť pod stálym lekárskym dohľadom, pretože môže mať intenzívne pocity úzkosti, ktoré nemusí zvládať, i veľké výkyvy krvného tlaku alebo mu hrozí epileptický záchvat. Ideálom je dvanásťtýždňová hospitalizácia, keď sa šance na vyliečenie výrazne zvyšujú," povedal doktor Okruhlica.
V rámci odvykacej kúry sa v minulosti zvykol podávať Antabus. Keď si po jeho užití človek vypije, vyvoláva žalúdočné ťažkosti a dávenie a buduje tak odpor k samotnému alkoholu.
"Túto metódu strachu používame len ojedinele. Niekedy spôsobil nebezpečné reakcie organizmu a ohrozil človeka na zdraví. A napokon, niektorí pacienti, ktorí absolvovali ambulantnú liečbu, ho jednoducho vysadili, ak si chceli vypiť," povedal Okruhlica.
Abstinovať vydržia len silní
Závislosť je biologický problém, preto pacient dostáva lieky, ktoré znižujú chuť na alkohol asi o tridsať percent. Tieto totiž pôsobia na receptory zodpovedajúce za pocit pôžitku a uľahčujú človeku prechod do ambulantnej fázy liečby.
Dôvod na nadpriemernú konzumáciu alkoholu býva však psychického pôvodu, až dvaja z desiatich alkoholikov týmto spôsobom riešia stres a problémy v práci či vo vzťahu. Preto majú niektorí v rámci psychoterapie predpísané aj antidepresíva.
Najťažšie sú prvé tri mesiace, pretože človek trpí výkyvmi psychiky, má narušený spánok, ale najmä mu hrozí recidíva. Obzvlášť v prípadoch, keď nezmení svoj životný štýl a pohybuje sa v prostredí, ktoré ho ku konzumácii alkoholu motivuje.
Preto potrebuje aj psychoterapeutickú podporu, v ktorej ho odborník naviguje najprv na vyriešenie aktuálneho problému - závislosti, a potom aj základného, ktorý mohol byť dôvodom na pitie.
Abstinenčné príznaky:
- tras končatín a celého tela
- potenie
- búšenie srdca
- pocit úzkosti a nepokoja
- ranné napínanie na dávenie
- epileptické záchvaty
- možné halucinácie
- stav delíria tremens, ktorý sa môže končiť smrťou
Zdravotné riziká konzumácie alkoholu:
- toxické poškodenie bielej hmoty mozgu a neskôr zmeny mozgovej činnosti (problémy s vnímaním, pamäťou)
- poruchy nervovej sústavy (nespavosť, potenie, bolesti hlavy)
- vývoj alkoholickej epilepsie
- zápal v dôsledku nedostatku vitamínov B (tŕpnutie končatín, kŕče svalov, možné ochrnutie)
- poškodenie srdcového svalu, kornatenie ciev a vysoký krvný tlak
- poškodenie funkčnosti podžalúdkovej žľazy, ktoré môže zapríčiniť cukrovku
- zápal žalúdkovej sliznice a tvorba vredov na dvanástorníku
- poruchy trávenia, nechutenstvo, zápchy, hnačky
- zápal hrubého čreva
- poškodenie obličiek a tým zaplavovanie organizmu toxickými látkami
- negatívny vplyv na potenciu, ale i kvalitu spermií a možnosť ohrozenia zdravého vývoja plodu
- možný výskyt rakoviny v nosohltane, v ústnej dutine, konečníka a pečene
- zväčšenie, neskôr tvrdnutie pečene, výsledkom jej zhoršenej funkčnosti môže byť hromadenie krvi v prednej časti hrudníka a tvorba varixov pažeráka, ktoré pri prasknutí masívne krvácajú a môžu človeka ohroziť na živote
Ľahké začiatky, ťažké konce
Alkoholikom sa človek obvykle stane nenápadne. Spočiatku len pripíja na zdravie oslávencom, potom hľadá dôvody na čo najčastejšie štrnganie, až sa zo spoločenského rituálu stane potreba.
Takto môže človek fungovať aj 10 až 15 rokov, kým sa situácia prelomí do nezvládnuteľného stavu, v ktorom si všetko devastuje - prácu, vzťahy, zdravie. K najzložitejším prípadom patria alkoholici, ktorí sú o probléme dokonale informovaní - lekári.
Vedia si nájsť množstvo spôsobov, ako liečbu sabotovať. Aj u nich platí argument silnej motivácie. Ak im hrozí strata zamestnania alebo vysokého postu a majú oporu v rodine, dokážu úspešne abstinovať.
Odlišnú pozíciu majú ľudia zo sociálne slabších skupín, najmä bezdomovci. Strácajú zmysel pre normálny spôsob života, a ani o liečbu, ktorú im systém umožňuje, nemajú záujem.
Tí, ktorí ju absolvujú, sa zväčša vracajú na ulicu. Len niektorým sa podarí dostať sa na jeden až dva roky do resocializačného zariadenia. Alkoholikov tu však často neprijímajú, skôr ostatných drogovo závislých. A nie všetci sú ochotní stotožniť sa s prísnymi pravidlami a obmedzeným pohybom a slobodou.
Nie všetky prípady sú beznádejné.
"Mali sme pacienta, ktorý sa u nás liečil pätnásť rokov s malými prestávkami. V dôsledku chronických problémov sa stal bezdomovcom a po niekoľkých úrazoch i čiastočným invalidom. Teraz už rok abstinuje a dokonca si našiel prácu, na konzultáciu chodí len občas a drží sa," povedal doktor Okruhlica. Spomenul aj odlišné príbehy dvoch tridsiatnikov, úspešného podnikateľa a poslanca miestneho zastupiteľstva, ktorí sa ocitli na internom oddelení s cirhózou pečene a dnes už nežijú.
Pijú stále tí istí?
Priemerný vek účastníkov protialkoholických liečení sa znížil o desať rokov. Viac pijú ženy a úspešní ľudia.
Veková hranica účastníkov protialkoholických liečení sa znižuje. Do bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí prichádzajú už aj dvadsaťroční, i keď častejšie sú to ľudia okolo tridsaťpäť rokov. V minulosti chodili na odvykacie kúry pacienti v priemere o desať rokov starší.
Dôvodom, prečo pacienti prichádzajú skôr a navyše dobrovoľne, môže byť aj efektívnejšia osveta o rizikách pitia, tvrdí riaditeľ centra Ľubomír Okruhlica.
Veľkú úlohu však zohráva zmena spoločenskej situácie. Mnohí sa rozhodnú zbaviť závislosti práve pre obavy o stratu zamestnania. Popíjanie na pracovisku, nad ktorým šéfovia prižmurovali oči, je už väčšinou minulosťou.
"Alkohol patril ku koloritu života. Pilo sa pri hlučných oslavách na sídliskách, fľaše sa otvárali v kanceláriách i vo výrobných halách, opíjali sa branci pred odchodom na vojnu, ale i vojaci v kasárňach. Niektoré zaužívané rituály už zmenou životného štýlu zanikli," povedal Okruhlica.
Obrátila sa situácia aj na vidieku, kde súčasťou života bolo každodenné posedenie v miestnej krčme. Veľa pohostinstiev pre nerentabilnosť zaniklo a mnohí sa ako drobní živnostníci venujú podnikaniu, takže si pre pohárik nemôžu dovoliť prísť o vodičský preukaz.
Stres a samota
Alkoholizmus dnes postihuje nové kategórie ľudí. Môže ísť o manažérov, programátorov alebo iných úspešných odborníkov, ktorí sa potrebujú zbaviť stresu z množstva práce a šibeničných termínov. Alkohol je pre nich spôsobom relaxu. Finančná náročnosť pitia nie je prekážkou, pretože väčšina z nich má slušné príjmy.
Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí odídu pracovať do zahraničia. Ako cudzinci majú obmedzené sociálne väzby a cítia sa byť izolovaní od domáceho prostredia.
"Najmä muži sa potom kontaktujú s našincami a každý víkend končia s niekoľkými debničkami piva na ubytovni," povedal Okruhlica.
"Mali sme jedného dvadsaťpäťročného pacienta, ktorému sa podarilo dostať do štádia závislosti počas dvojročného pobytu vonku. Nie je to štandardné správanie, ale ani zriedkavé."
Alkoholu prepadajú čoraz častejšie aj ženy pre stresy v práci alebo rodine. Ohrozené sú aj ženy na materskej, ktoré trpia izoláciou a stresom zo stereotypu, prípadne ignoranciou partnera. Ženy však majú o niečo lepšiu šancu úspešne abstinovať.
"Dôvodom je silnejšia motivácia vo vzťahu k deťom a najmä fakt, že nie sú tak často vystavené tlaku okolia ako muži v chlapskej spoločnosti," povedal Okruhlica.
Európske riešenia
Európska komisia podnietila vznik fóra na zamedzenie rizík pitia, ktorého členom je aj doktor Okruhlica. Jeho členmi sú okrem zástupcov zdravotníctva či médií aj výrobcovia a predajcovia alkoholu.
"Ich cieľom je síce v prvom rade finančný profit z predaného alkoholu. Ale aj oni sa chcú vyhnúť situácii, že sa vlády pre narastajúci problém rozhodnú pre radikálne postavené zákony, ktoré im podnikanie skomplikujú. Preto radšej spolupracujú," povedal Okruhlica.
"Prítomnosť médií tiež nie je náhodná. Sú nositeľmi reklamy a obsahom či skladbou programov vytvárajú model správania obyvateľstva. Navyše by najmä televízne stanice mali pravidelne vysielať aj informácie v súvislosti s alkoholom, fajčením, bezpečnosťou detí a ďalšími problémami, ktoré spoločnosť trápia. V USA napríklad dávajú takýmto oznamom priestor v prime-time, čiže v špičkovom vysielacom čase, zadarmo. Aj to je podoba osvety."
Slovensko by sa malo čoskoro inšpirovať zásadami, ktorými sa v niektorých krajinách Európskej únie už riadia. Šofér, ktorý nafúka, by okrem zaplatenia pokuty a odobratia vodičského preukazu mal absolvovať súbor odborných prednášok o alkoholizme, podstúpiť psychiatrické vyšetrenie a v prípade potreby sa mu odporučí aj liečba. Policajné kontroly sú dobrý tester na vyhľadávanie ľudí závislých od alkoholu, pretože práve takí si na sedadlo vodiča sadajú pravidelne.
Francúzi sú tolerantní, Švédi radikálni
Názory na problém alkoholu a mládeže prezentujú krajiny rôzne. U nás by mal byť každý prevádzkovateľ, ktorý ho predá mladistvému do osemnásť rokov, postihnutý pokutou, a pri opakovanom porušení povinnosti dokonca stratou licencie.
Napríklad v Taliansku môžu alkohol konzumovať už šestnásťroční. Vo Francúzsku sú zase obľúbené otvorené trhy, kde sa oficiálne podáva víno či tvrdší alkohol aj takýmto mladým ľuďom. Naopak, Nóri a škandinávske národy nepredávajú alkohol vôbec. Američania, si stanovili hranicu 21 rokov. "Prikláňam sa k druhej alternatíve, pretože čím neskôr začne mladý človek popíjať, tým menej mu hrozí závislosť," povedal Ľubomír Okruhlica.
S týmto postojom sa stotožňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia. A v snahe aspoň znížiť riziko rozvoja závislosti ako duševného ochorenia, ale i poškodenia organizmu, odporúča piť menšie dávky alkoholu medzi jednotlivými jedlami. Nárazovej a častej konzumácii veľkého množstva sa treba vyhýbať úplne.
