Aké boli v tom čase podmienky a čo všetko ste musela podstúpiť?
Základom bola nostrifikácia, čiže zvládnutie skúšok z práva, röntgenu a všeobecnej medicíny. Ja som ovládala nemecký jazyk celkom slušne, ale skôr hovorový štýl, preto som sa musela prehrýzať cez špeciálnu terminológiu. Skúšky som absolvovala v univerzitnej nemocnici AKH vo Viedni. Po úspešnom zložení skúšok asi po roku som si už mohla hľadať zamestnanie, potrebovala som však aj pracovné povolenie a vízum.
Ako sa k vám správali rakúski lekári?
Nepocítila som žiadne rozdiely. Neboli povýšeneckí, správali sa vždy profesionálne a korektne. Ale súkromné sanatórium pre geriatrických pacientov vo Viedni, kde pracujem od začiatku, je trochu špecifické. Máme doslova medzinárodné obsadenie. Lekári sú výhradne domáci, ale medzi zdravotníckym personálom nájdete obyvateľov Srbska, Macedónska, Bosny, dokonca Indie, Pakistanu a Filipín, a tiež ďalších deväť Sloveniek.
O čo ľahšiu štartovaciu plochu majú vaše nové kolegyne?
V porovnaní so situáciou pred rokom 2005 určite zjednodušený príchod. Stačí im ukončené štúdium na strednej zdravotnej škole a posledné tri roky praxe v zdravotníctve, predošlé mohli pokojne odpracovať v inej sfére. A, samozrejme, musia si nájsť konkrétnu prácu. Ak to nezvládnu samy, môžu tak urobiť cez ministerstvo alebo cez agentúru za poplatok. Po príchode dostanú jeden mesiac k dispozícii na zaučenie.
Motiváciou bola pre vás asi aj vidina vyššieho zárobku. Rozdiely boli veľké?
Dokonca väčšie ako dnes. Pred 13 rokmi som doma zarobila asi tritisíc korún a ako začínajúca zdravotná sestra v rakúskom sanatóriu som dostala 15-tisíc šilingov, čo predstavovalo približne 45-tisíc korún.
Aký plat môže očakávať slovenská zdravotná sestra v rakúskej nemocnici v súčasnosti?
Slovenka či Rakúšanka, rozdiel sa už nerobí. Ak sa zamestná v súkromnom sektore, začína od prvej platobnej triedy, kde je príjem asi 1500 eur čiže asi 48 000 korún, ja som sa už prepracovala asi k trojnásobku platu zdravotnej sestry zamestnanej na Slovensku. Sú v tom aj dve- tri nočné služby, jedna či dve nedele, alebo sviatky a tiež príplatok za sťaženú prácu vo výške 130 eur. Počet služieb je už ako v celej Európskej únii obmedzený, najviac môže byť pätnásť do mesiaca. V štátnom sektore majú zase lepší systém príplatkov, tiež zákonom garantovaných štrnásť platov do roka a akceptujú aj roky odpracované na Slovensku. Výhodou je aj veľmi dobrý sociálny systém. Osamelý rodič si môže prídavky na deti na Slovensku zrušiť a požiadať o ne v Rakúsku. Na jedno dieťa to predstavuje sumu 200 eur, čiže viac ako 6-tisíc korún. Aj pri zdaňovaní má ako samoživiteľ úľavy.
Ako je to s bývaním?
Štátne nemocnice majú vlastné ubytovne, tam mesačne človek zaplatí 100 až 200 eur. Súkromné zdravotnícke zariadenia podobné možnosti neposkytujú, vtedy ostáva len podnájom, ktorý je však drahší - 300 až 400 eur.
Napriek novej situácie vo vzťahoch medzi krajinami existujú oblasti, ktoré zostávajú pre ľudí zo zahraničia nedotknuteľné?
Niektoré oddelenia s možnosťou lepšieho zárobku o 200 až 300 eur, navyše si domáci nepustia. Najmä oddelenie intenzívnej starostlivosti, psychiatriu alebo chirurgiu. No Rakúšania si vedia oceniť, keď niekto berie svoju prácu vážne a investuje do nej veľa energie.
Alžbeta Slováková © SME
