BRATISLAVA. Osemročný Kristián vrazil pred štyrmi rokmi pri naháňačke hlavou do dverí. Okrem poriadnej hrče v tej chvíli nepociťoval žiadne problémy. Po niekoľkých týždňoch však začal mať záchvaty, počas ktorých sa triasol a hlavne stratil schopnosť hovoriť. Kŕče mával aj bezprostredne po zaspatí, preto ho museli rodičia v noci kontrolovať. Dnes berie lieky ráno i večer a už rok nemal žiadny záchvat. "Poúrazová epilepsia v dôsledku rôznych zranení pri pádoch alebo autonehodách býva častá a má lepšiu prognózu ako tá bez príčiny. V niektorých prípadoch sa choroba prejaví až po 10 až 15 rokoch," povedal Pavol Sýkora, prednosta Kliniky detskej neurológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave.
Každý tretí detský neurologický pacient na Slovensku má epilepsiu. Lieky im lekári predpisujú obzvlášť opatrne, keďže ich mozog sa vyvíja. Najmä pri frekventovaných záchvatoch epilepsie, ktorá si vyžaduje vyššie dávky liekov, musia zvážiť ako dôsledok prípadné poškodenie intelektu, čo neskôr ovplyvní schopnosť študovať i životnú perspektívu pacienta vôbec. Preto lekári niekedy radšej volia liečbu ketogénnou diétou, pri ktorej sa znižuje príjem kalórií i potravín s obsahom bielkovín a prevažujú tuky. Jej základom je v praxi overený fakt, že hladujúci pacient má menej záchvatov. "U piatich percent detských epileptikov je riešením aj epileptochirurgia. Chirurgicky sa z mozgovej kôry dá odstrániť postihnutá časť, ale len v prípade, ak choroba nezasiahla dôležité centrum," dopĺňa docent Sýkora.
