BRATISLAVA. Každý druhý človek v strednej Európe umiera na kardiovaskulárne ochorenia spôsobené hypertenziou. Vyvoláva ju vysoký príjem soli, ktorá obsahuje sodík. Ten na seba viaže vodu a tým spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku. "Namodelovali sme bežný jedálny lístok a stanovili množstvo prijatej soli. Výsledky sú alarmujúce. Dospelý človek skonzumuje denne asi 15 gramov soli," povedal predseda Slovenskej ligy proti hypertenzii Štefan Farský.
Ideálom by mali byť dva až štyri gramy, ale vzhľadom na stravovacie zvyklosti populácie sa celosvetovo stanovili reálnejšie maximálne hodnoty. Pre dospelých je to šesť gramov, pre školákov, samozrejme, menej, pre deti od troch do šiestich rokov tri gramy a tí najmenší by mali skonzumovať v strave najviac dva gramy za deň.
Výrobcovia problém podceňujú
Obmedziť prisáľanie jedla na stole je len čiastočné riešenie. Až 75 percent konzumovanej soli totiž pochádza zo spracovaných potravín. Ani mnohí renomovaní výrobcovia potravinárskych produktov na Slovensku neuvádzajú na etiketách informáciu o množstve prítomnej soli. "Podľa našich zákonov nie je, žiaľ, na týchto výrobkoch povinné obsah soli deklarovať," konštatuje Farský. Mnohí spracovatelia argumentujú, že zníženie obsahu soli vedie k strate chuti výrobku. Podľa odborníkov však redukovanie tejto minerálnej zložky o 20 až 30 percent chuť tovaru nezmení.
Slovenská liga proti hypertenzi chce vyvíjať tlak na samotných výrobcov pravidelnými tlačovými správami o obsahu soli v konkrétnych produktoch. Napríklad jedna porcia hydinových párkov s chlebom a horčicou obsahuje o 25 percent viac soli, ako je odporúčaná maximálna dávka. Štyristogramová pizza predstavuje asi 60 percent a bryndzové halušky takmer polovicu dennej dávky.
Vykrmujeme budúcich hypertonikov
Príklady zo zahraničia dokazujú, že pri znižovaní obsahu soli v často konzumovaných výrobkoch sa zdravotný stav obyvateľov a základné hodnoty zlepšili. Napríklad vo Veľkej Británii vyvinuli odborníci iniciatívu na zníženie množstva soli v chlebe a už monitorujú priaznivé výsledky. Vypočítali tiež, že ak klesne v populácii príjem soli o jeden gram, vedie to k záchrane asi siedmich tisícov životov vďaka zníženia krvného tlaku a súvisiacich komplikácií, či už srdcových, alebo mozgovo-cievnych príhod.
Vo Fínsku klesol príjem soli o 30 až 35 percent a dokázateľne sa úmrtnosť na mozgovocievne príhody a koronárne choroby znížila až o 80 percent. Naopak, v USA sa zvýšená konzumácia soli aj vďaka obľube slaných popkornov a presolených jedál vo fastfoodoch spojila s problémom obezity. Slané jedlá totiž vyvolávajú smäd a tak sa zvyšuje príjem kaloricky bohatých sladkých nápojov. "Najmä v súvislosti s charakterom stravovania našich detí máme veľké obavy. Málo zeleniny a ovocia, prevaha sladkostí, slaných pochutín a presolených jedál, takáto skladba potravín nie je najlepšou správou. Doslova si vykrmujeme budúcich hypertonikov," tvrdí Farský.
Nie soľ, ale dobrá rada nad zlato
- neklásť doma na stôl soľničku
- jedlá radšej dochucovať chuťovo výraznými bylinkami, menej soľou
- vyhýbať sa údeným mäsovým výrobkom a konzervovanému mäsu, sardinkám, treske, haringu, rybaciemu šalátu, plesňovým a tvrdým syrom, zemiakovým či kukuričným lupienkom a iným slaným trvanlivým výrobkom, olivám, konzervovaným hubám, marinádam a šalátovým dressingom, majonéze, slanine, instantným polievkam, horčici, karí, kečupu a samotnej soli
- obmedziť údené makrely, konzervované krevety a tuniaka, čerstvý syr, pšeničný a ražný chlieb i chlieb z ľanového semena, konzervovanú zeleninu, zeleninové džúsy a rastlinné maslo
- preferovať čerstvé mäso, najmä hydinu a ryby, mliečne výrobky, ale skôr nízkotučné, vajcia, cestoviny, ryžu, zeleninu, huby, zemiaky, orechy, neslané tuky, koreniny oregano, škoricu, bazalku a papriku
