BRATISLAVA. Okrem alergií, ktoré sa spájajú s peľovou sezónou a zvýšeným výskytom alergénov, trpia niektorí ľudia celoročnou alergiou na kovy. Pri dlhodobom kontakte napríklad s niklom môže koža odpovedať negatívne. "Zápalová reakcia sa prejaví opuchom a drobnými vyrážkami, prípadne pľuzgierikmi," hovorí Anna Doležalová z Dermatologicko-venerologickej kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskom Starom Meste. "Po dlhšom dráždení zvykne postihnuté miesto mokvať alebo sa na ňom vytvoria šupinky, pri zanedbaní problému môže alergia zanechať na pokožke aj jazvy." Osobitnou kapitolou sú živice používané pri zubných protézach. "Niektorí pacienti reagujú na umiestnenie totálnej náhrady chrupu opuchom ďasien na celej dotykovej ploche. Je však ťažké špecifikovať, či ide o alergiu, alebo len reakciu kože na prítomnosť baktérií pri nedostatočnej ústnej hygiene," dodáva doktor Petrík.
Šperkov sa nechcú vzdať
Človeku s týmto typom alergie stačí nevšimnúť si poniklovaný gombík na nohaviciach a miesto dotyku hneď sčervenie a opuchne. Svrbiaca kožná reakcia však po odstránení zdroja väčšinou rýchlo zmizne. "Niektoré pacientky si však nedajú povedať. Namiesto toho, aby svoj zdravotný problém riešili jednoduchým eliminovaním alergénov zo svojho dosahu, tvrdohlavo sa odmietajú vzdať nosenia obľúbených šperkov, hodiniek alebo bižutérie s prímesou týchto kovov," konštatuje dermatologička. Špeciálnou skupinou sú ľudia, u ktorých sa problém s kontaktnou alergiou objaví pri piercingu, obzvlášť komplikované kožné reakcie spôsobujú kovové krúžky umiestnené v ústach, v pupočnej jamke a na iných citlivých miestach.
Liečba sa niekedy komplikuje
Kontaktný ekzém predstavuje asi 15 percent všetkých kožných chorôb a väčšinou má jednoduchý priebeh. U človeka sa objaví alergia, ktorú lekár diagnostikuje a potom už stačí vzdať sa styku s rizikovými predmetmi a akútny výsyp vyliečiť dezinfekčnými roztokmi a krémami s obsahom kortikosteroidov.
Každý však takéto šťastie nemá. Liečba sa niekedy spomaľuje, pretože základnú alergiu na nikel zhoršujú pracie prášky, domáce čistiace prostriedky, kozmetické výrobky, ale aj kamilkové obklady či propolisová tinktúra. Výnimočne sa môže pri strate imunity vyvinúť aj chronická verzia ekzému a najzávažnejšou formou je niklový svrab, ktorý postihuje celé telo. Niektorí pacienti s takouto alergiou na nikel sa dokonca musia vzdať potravín so stopovými prvkami kovu - čierneho a zeleného čaju, hrušiek, čokolády, kakaa, hríbov, cibule, zemiakov, kukurice, hrášku, fazule, špenátu, konzervovaných jedál a nápojov z plechovíc.
Nikel - postrach pre kaderníčky
Alergia na nikel postihuje viac ženy, ktoré majú aj častejšie predispozíciu na atopický ekzém. Tento kov je pre svoju tvrdosť, vysoký lesk a odolnosť voči korózii súčasťou povrchovej úpravy mnohých predmetov dennej potreby, či už kľučiek na dverách, praciek na opasku, rámov na okuliare, príborov, remeselných nástrojov, krajčírskych potrieb, ale aj pomôcok nevyhnutných pre profesiu kaderníka či holiča. "Alergia komplikuje túto prácu do takej miery, že sa jej niektorí musia vzdať. Okrem kontaktu s kovovými kefami, nožnicami a natáčkami si zhoršujú situáciu aj manipuláciou s farbami na vlasy a ďalšími chemikáliami," povedala dermatologička Doležalová.
Euroalergia
V krajinách, kde sa platí eurami, registrujú zvýšený výskyt alergických reakcií pri kontakte s euromincami. Problémom je, že jedno- a dvojeurové mince v podobe základného stredu obopnutého krúžkom sú vyrobené v kombinácii dvoch rôznych zliatin, ktoré vytvárajú elektrický náboj. Ľudský pot na ruke funguje potom ako minibatéria, ktorá zvyšuje počet uvoľnených iontov z niklu, na čo okamžite reaguje koža alergika. Švédsko, ktoré napokon euromince nezaviedlo, dokonca protestovalo proti používaniu niklu pri výrobe mincí a navrhlo iné kovové zliatiny, ale stretlo sa s nepochopením. Nikel napokon vyhral aj pre svoju odolnosť voči korózii a opotrebovaniu, pre vlastnosti, ktoré sú podstatné najmä pri manipulácii v automatoch.
"Nepredpokladám masívny výskyt ekzému v súvislosti s euromincami, človek ich pri platení drží v ruke len krátko. No problém môžu mať zamestnanci pracujúci v pokladniach supermarketov," konštatuje dermatologička Anna Doležalová.
Problematický je chróm i kobalt
Na reakciu organizmu stačí stopové množstvo kovu v materiáli. Platí to aj pre kobalt, ktorý sa vyskytuje často v kombinácii s niklom a chrómom v mnohých bežných predmetoch - bižutérii, zipsoch, ihlách, minciach a vôbec všetkých kovových nástrojoch z ušľachtilej ocele. "Okrem kožných môže tento kov spôsobiť aj ťažkosti s dýchaním," hovorí doktorka Doležalová.
Najčastejšie spôsobuje kontaktný ekzém chróm. Okrem častých zlúčenín v kombinácii s niklom a kobaltom používa sa aj pri výrobe zápaliek či výbušnín a je prítomný najmä v cemente. Rovnako ako v prípade profesie kaderníčky aj pri murárskej platí, že pracovník by sa mal preventívne chrániť rukavicami a vhodným pracovným odevom, a v krajnom prípade zmeniť zamestnanie.
Dentálne kovy sú bezpečné
Kovy, používané v stomatológii, sa už vyrábajú bez prímesí, ktoré by mohli spôsobiť afty či zápal sliznice.
BRATISLAVA. Kovy sa používajú často aj v zubnom lekárstve a niektorí ľudia mávajú pre ne problémy napríklad s tvorbou áft či zapálenou sliznicou v ústach. "Osobne som sa stretol s alergickou reakciou len u dvoch pacientov. Jeden mal intenzívne bolesti po umiestnení kovových koruniek v blízkosti zlatej, uškodila mu pravdepodobne kombinácia materiálov. Keď som mu ich vymenil za plastové, ťažkosti zmizli. No nepovažujem tento problém v populácii za častý," hovorí trnavský stomatológ Juraj Petrík. Dentálne kovy sa dnes vyrábajú už zbavené podobných prímesí niklu či mangánu, pretože sa s alergickou reakciou ráta. Novým trendom v stomatológii je používať skôr keramické materiály.
Pre kov takmer prišla o nohu
Alergia na kovový implantát mohla v minulosti spôsobiť vážne zdravotné problémy a viesť až k amputácii končatiny. Dnešné implantáty už sú bezpečné, tvrdia odborníci.
BRATISLAVA. Pohybový aparát trápi Dobroslavu Medvecovú od jej štyridsiatky. Už pred tridsiatimi rokmi jej vložili do stehennej kosti na usmernenie hlavice kovovú dlahu. Vtedy sa však nerobili testy na alergiu a nikto netušil, že špeciálna švajčiarska dlaha z niklu a chrómu pacientke skomplikuje život. "Mala som obrovské bolesti, pretože dlaha sa v tele jednoducho rozpadla, moje kosti sa odvápnili a neprirodzene ohli. Nemohla som nohou riadne pohnúť, len som si ju prekladala. Dostávala som dokonca morfium proti bolesti, nedalo sa to už vydržať," spomína pani Dobroslava. V Piešťanoch jej povedali, že ju s najväčšou pravdepodobnosťou čaká amputácia, ona sa však zaťala. Napokon jej nohu zachránili v Prahe, kde ju pred náročnou operáciou dávali ešte celý mesiac do poriadku, aby sa posilnil jej imunitný systém. Počas zákroku ranu očistili a do kosti vložili kostné štepy z panvy. Situácia sa opakovala po čase aj s pravou nohou. Dlahu z niklu museli tiež vymeniť za kostný štep. "Až pred pätnástimi rokmi, keď som absolvovala totálnu endoprotézu ľavého kĺbu, mi robili testy na kov, a ja som sa dozvedela o svojej alergii na kovy. Odvtedy si dávam pozor, aby som sa nedostala do kontaktu s niklom a chrómom. A náhradný bedrový kĺb mám z titánu," hovorí pacientka.
V súčasnosti sa už pacientom, ktorým po operácii pribudne v tele niektorá z kovových pomôcok, robia špeciálne testy. Preto sa podobná situácia už nemôže opakovať. "Negatívne skúsenosti s reakciou pacienta na prítomnosť kovových dláh a umelých kĺbov nemáme," tvrdí Libor Nečas, primár z Ortopedicko-traumatologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Martine.
Žiadne problémy takéhoto charakteru nepotrebujú riešiť ani kardiochirurgovia. "Najmenej dvanásť rokov som sa nestretol s prípadom negatívnej reakcie organizmu na prítomnosť implantátu u pacienta. Ale boli prípady, keď v lokalite, kde bol kardiostimulátor umiestnený, došlo k zápalovému procesu. Išlo však o reakciu na látku prítomnú v ochrannej vrstve, nie na samotný kov," vysvetľuje Robert Hatala, primár oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Kardiostimulátory sa dnes vyrábajú z titánu a navyše sú opatrené povrchovou vrstvou z plastu. "Nie je šanca, aby sa kov dostal do kontaktu s telovými tekutinami alebo tkanivom," tvrdí profesor Hatala.
