BRATISLAVA. Charakter záujmu o celý program kontroly rakoviny, teda aj o onkologického pacienta súvisí s finančnými možnosťami krajiny. V prvom rade by to malo byť vecou štátu, aby sa zaoberal takým vážnym problémom, akým je nárast rakoviny. Dobrovoľné organizácie môžu túto povinnosť suplovať len čiastočne. "Napriek štedrosti ľudí, ktorí aj v tomto roku prispeli do zbierky v rámci Dňa narcisov, nemôžeme uspokojiť zďaleka všetky požiadavky nemocníc a ústavov na drahé prístrojové zariadenia alebo dokonca na polohovateľné postele, ktoré by na oddeleniach pre imobilných pacientov mali byť samozrejmosťou," hovorí Eva Siracká, prezidentka Ligy proti rakovine. Rovnako citlivo treba pristupovať aj k rodinným príslušníkom, pretože informácia o chorobe je pre nich často väčším šokom ako pre samotného pacienta a niektorí môžu konať skratovo.
Dôstojné dožívanie je drahé
Veľkým, v súčasnosti neriešiteľným problémom sú ťažko chorí pacienti, ktorí nemajú kde dôstojne zomrieť. Pacient pripútaný na lôžko potrebuje celodennú starostlivosť, ktorú mu rodina pre náročnosť odborného ošetrenia alebo z iných dôvodov nie je schopná zabezpečiť. A mnohí sú osamelí. No paliatívnych oddelení a hospicov je málo. Väčšinou ide o súkromné zariadenia, kde deň pobytu stojí 800 až 1300 korún. Len málo klientov je schopných hradiť si takúto službu z vlastného vrecka.
Vo vedeckom výskume stagnujeme
Súčasťou národného onkologického plánu by mala byť aj oblasť výskumu, na ktorú sa nedostáva dostatok peňazí. "Z tohto dôvodu dochádza k hromadnému úniku mozgov za hranice, čo je problémom aj iných európskych krajín. Vedeckí pracovníci odchádzajú za lepšími podmienkami najmä do výborných vedeckých ústavov v USA, ale v posledných rokoch aj do solventných ústavov ázijských krajín," dodáva prezidentka Ligy proti rakovine.
Kvalitný register máme
Slovensko patrí ku krajinám bývalej východnej Európy, ktorá je typická vysokou incidienciou výskytu všetkých onkologických ochorení a nižšou úspešnosťou liečby v porovnaní s vyspelými krajinami sveta. Ešte stále trpíme nedostatočnou prevenciou a prístrojovým vybavením nemocníc a financie chýbajú aj na drahé lieky. Všetky podmienky by mal garantovať národný onkologický plán, ktorý však zatiaľ Slovensko nemá.
Hoci národný onkologický register ako základný predpoklad k dispozícii je. Lebo iba od kvalitnej a podrobnej informácie o počte nových prípadov a úspešnosti liečby pacientov s rakovinou všetkých typov sa môže odvíjať stratégia štátu v tejto oblasti.
"Už pred tromi rokmi sme takúto aktivitu iniciovali, ale zatiaľ bez úspechu. Tvorba takéhoto plánu je však zložitý a náročný proces a vyžaduje v prvom rade veľa financií. Preto sa môže zavádzať do života len postupne. Verím však, že sa ho Slováci čoskoro dožijú," konštatuje doktorka Siracká.
Štát sa sústreďuje hlavne na liečbu
Podľa ministerstva zdravotníctva je ich prioritou kvalitná liečba. Tvrdí, že špecializované pracoviská a tri onkologické ústavy využívajú pre liečbu rakoviny najmodernejšiu techniku i najnovšie lieky a terapeutické postupy.
BRATISLAVA. Zhubné nádory predstavujú druhú najčastejšiu príčinu úmrtí vo väčšine vyspelých štátov sveta, ich podiel je 20- až 30-percentný, a v rebríčku figurujú hneď za ochoreniami kardiovaskulárneho systému. "Aj na Slovensku, podobne ako vo väčšine vyspelých krajín sveta, dochádza k postupnému nárastu úmrtí na zhubné nádory a stúpa aj počet nových prípadov ochorení. Na Slovensku ročne pribudne asi 23-tisíc onkologických pacientov," povedala Silvia Horváthová, hovorkyňa ministra a riaditeľka komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva. U mužov ide najmä o zhubné nádory pľúc, hrubého čreva i konečníka a prostaty. Medzi časté prípady patrí aj rakovina kože. U žien dominuje rakovina prsníkov, hrubého čreva a ženských pohlavných orgánov.
Aj náročné onkologické prípady
Sieť onkologických oddelení a ambulancií na Slovensku poskytuje pacientom širokú škálu systémovej liečby. A komplikované prípady riešia špecializované onkologické ústavy. Pracujú tu erudovaní odborníci, ktorí majú k dispozícii najmodernejšiu medicínsku techniku.
Tieto špecializované pracoviská realizujú väčšinu náročných liečebných onkologických výkonov v chirurgii, rádioterapii, v internistickej onkológii, ale aj štandardné diagnostické a terapeutické procedúry. Na Slovensku máme v súčasnosti tri samostatné špecializované onkologické ústavy - Národný onkologický ústav v Bratislave, Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave a Východoslovenský onkologický ústav v Košiciach. Podľa typu onkologického ochorenia sa liečba pacientom poskytuje, samozrejme, aj vo fakultných i ostatných okresných nemocniciach. "V poslednom období sú nové onkologické lieky rýchlo registrované a kategorizované a ich dostupnosť závisí od správnej indikácie onkológom a možnosti liečby vo vybraných onkologických centrách," dodáva hovorkyňa ministerstva.
Technické vybavenie
Aj keď sa nemocnice sťažujú na nedostatky vo vybavenosti, štát podľa možností investuje aj do prístrojového zariadenia. Jedným z posledných finančne náročných nákupov získali lineárne urýchľovače v minulom roku Národný onkologický ústav Bratislava a Fakultné nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici i v Prešove. A ďalšie zdravotnícke zariadenia na modernizáciu a nákup vybavenia onkologických pracovísk využijú podľa vyjadrenia hovorkyne ministra zdravotníctva už čoskoro štrukturálne fondy Európskej únie, konkrétne operačný program zameraný na zdravotníctvo.
Prevencia rakoviny
Ministerstvo zdravotníctva plní v súčasnosti aspoň časť úloh programu, ktorý by mal mať v budúcnosti komplexnejší charakter. Realizuje sa napríklad skríning a tým včasné zachytávanie troch najrozšírenejších onkologických ochorení ako súčasť preventívnych vyšetrení, ktoré sú plne hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Ide o rakovinu hrubého čreva a konečníka, kde sa sleduje populácia po päťdesiatke, karcinóm krčka maternice a najmä karcinóm prsníka. Ministerstvo zdravotníctva začalo už v roku 2001 realizovať preventívny mamodiagnostický program pre ženy. Preventívne mamografické vyšetrenia môžu ženy vo veku od 40 do 69 rokov absolvovať raz za dva roky.
Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Silvie Horváthovej sa v súčasnosti pracuje na koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore klinická onkológia, chystá sa tiež odborné usmernenie prevencie, diagnostiky a liečby nádorových ochorení prsníka a poprední odborníci z oblasti onkológie pripravujú aj podklady pre tvorbu národného onkologického programu.
Onkológia nie je len liečba
Onkologickí pacienti potrebujú okrem kvalitnej liečby aj silnú psychiku, rodinné zázemie a pomoc spoločnosti. Programom komplexnej starostlivosti chce pomáhať Liga proti rakovine tejto časti populácie aspoň čiastočne.
BRATISLAVA. Rakovina je vážny zdravotný problém, ktorý sa však už dnes nemusí končiť smrťou, ako to bolo pred pár desiatkami rokov. Výskum pokročil dopredu a farmaceutické firmy ponúkajú kvalitné lieky, ktoré pomáhajú likvidovať nádory a zvyšujú šancu človeka na úplné vyliečenie. Ideálne podmienky však vytvára aj prístup odborníkov, rodinné zázemie a balík špeciálnych služieb, ktoré pomáhajú vo všetkých štádiách choroby zlepšiť kvalitu života.
Svet už našiel riešenie
Onkologické oddelenia nemocníc vo svete majú vlastných psychológov i tím pracovníkov, ktorí realizujú propagačné kampane a zbierky. Z výnosov môžu financovať aj výjazdné jednotky domácej starostlivosti. Pacient nemusí chodiť do nemocnice na chemoterapiu alebo rehabilitáciu, čo ho zaťažuje fyzicky a jeho rodinu organizačne. V rámci psycho-sociálnej pomoci sanitka s lekárom, sestrou a fyzioterapeutom príde za ním. Iné nemocnice poskytujú stacionárne služby. Pacientov zvážajú do onkologického centra, kde im poskytnú celodennú starostlivosť, stravu i relaxačný program. Takto sa o pacientov starajú už roky najmä v škandinávskych krajinách.
Otvoria onkologické centrum
Rakovina prestáva byť vďaka úspechom medicíny strašiakom a väčšina pacientov sa vylieči. Treba však často riešiť aj ďalšie problémy. Zostávajú obavy z recidívy nádoru a výskytu metastáz, mnohí trpia vedľajším účinkami liečby. Niekedy sa musia vyrovnávať s amputáciou prsníka alebo končatiny, či sa učiť žiť s vývodom po liečbe rakoviny hrubého čreva. Neraz prídu o prácu, nestihnú si dokončiť školu, alebo ostávajú ekonomicky závislí od zvyšku rodiny.
Iné pohľady na tento problém priniesla nová disciplína - integratívna onkológia, ktorá sa pacientom s rakovinou nezaoberá len vo fáze liečenia, ale v priebehu celého jeho ďalšieho života. "Podľa vzoru mnohých štátov sveta chceme už v septembri tohto roku otvoriť v Bratislave onkologické centrum. Náklady na jeho výstavbu hradíme z dvoch percent z daní darovaných našimi spoluobčanmi a v budúcnosti chceme zariadenie financovať takisto pomocou celej verejnosti," hovorí doktorka Eva Siracká, prezidentka Ligy proti rakovine.
Vtiahnu pacienta do života
V centre budú k dispozícii viacerí odborníci. Poradí lekár, sociológ, psychológ, právnik, informácie doplnia brožúry s charakteristikou všetkých druhov rakoviny a ich liečby, ale aj s užitočnými radami, ktoré pomôžu vrátiť pacienta znovu do života. Dôležitá bude rehabilitačno-relaxačná časť programu. "Snahou je prinútiť človeka, ktorý už mesiace trávi svoj život pasívne v domácom prostredí, aby sa začal zdravo pohybovať. Pomáha to zbavovať sa aj depresívnych stavov," vysvetľuje doktorka Siracká. K dôležitým budú patriť aj stretnutia pacientov s rovnakou diagnózou, ktorí si navzájom vymenia skúsenosti a podporia sa. Pozvaní budú aj ich životní partneri, ktorí sa naučia lepšie chápať pocity chorého človeka. V centre sa budú organizovať kurzy zdravej životosprávy či zvládania novej situácie a prednášky rôznych špecialistov. Svojpomocné skupiny budú relaxovať prostredníctvom hudby alebo arteterapie a k dispozícii bude kvalitná knižnica s beletriou i odbornou literatúrou a projekcia filmov. Cieľom množstva aktivít, z ktorých si každý vyberie, je vytiahnuť ľudí z pasivity monotónneho života a vhodnou komunikáciou a príkladom ich priviesť k aktívnej voľbe.
Pravda alebo milosrdná lož?
Informáciu o chorobe treba pacientovi i príbuzným podať citlivo.
BRATISLAVA. Podstatný je už spôsob, akým sa pacient o svojej chorobe dozvie. Strohá informácia môže naštartovať negatívne pocity a zdeformovať kvalitu psychiky ako dôležitého predpokladu úspešného liečebného procesu. "Odborníci už roky diskutujú o spôsobe, ako pacienta informovať o závažnosti jeho zdravotného stavu. Či povedať všetko na rovinu, alebo zvoliť milosrdnú lož a pravdu postupne dávkovať. Dôležitú pozíciu tu zohráva práve lekár a jeho schopnosť posúdiť, čo konkrétny pacient znesie," hovorí Eva Siracká, prezidentka Ligy proti rakovine. Dnes sa už ráta s touto úlohou lekára. Napríklad lekárske fakulty vo Veľkej Británii vychovávajú onkológov, ktorí dokážu byť aj kvalitnými psychológmi. Súčasťou ich prípravy je pobyt v rodine pacienta s rakovinou. Podobná prax bude zakomponovaná do študijných plánov aj slovenských lekárskych fakúlt.
Vo Švédsku napríklad strávi po príchode do onkologického ústavu pacient istý čas so psychológom. Ten podľa jeho psychických dispozícií určí charakter komunikácie ošetrujúceho lekára a až potom ho odovzdá do rúk zdravotníckeho personálu.
Pacienti sa mobilizujú sami
Pacienti s rovnakým onkologickým ochorením si vytvárajú kluby. Kultúrne podujatia, výlety a najmä rozhovory pomáhajú prekonávať náročné obdobie izolácie od bežného spôsobu života.
BRATISLAVA. Marta Lazarová si zvykla pravidelne robiť samovyšetrenie prsníkov a to jej možno zachránilo pred takmer dvadsiatimi rokmi život. "Nahmatala som si drobnú hrčku, najprv som ju nebrala celkom vážne, ale bola tam i po dvoch mesiacoch. Vyšetrenia potvrdili zhubný nádor. Vyšla som z ordinácie ako obarená, chodila som po meste a nechcela uveriť, že sa to stalo práve mne," spomína. Ešte väčšiu traumu zažil jej manžel, rakovina sa vtedy automaticky spájala so smrťou. Mala 42 rokov, dospievajúce deti, odmietala preto krajnú alternatívu a rozhodla sa s chorobou bojovať.
Šťastie v nešťastí
V prvom rade sa snažila brať situáciu racionálne, potrebovala preto získať čo najviac informácií, ktoré od lekára nedostala. Pred odchodom do nemocnice už vedela, čo ju čaká. Nádor nebolo možné vyoperovať, takže jej odobrali celý prsník. "Mala som predsa len šťastie, prišla som dostatočne skoro. Stačilo absolvovať rádioterapiu, chemoterapia už nebola potrebná," hovorí pacientka. Do práce sa vrátila po ôsmich mesiacoch. "Ako botanička v múzeu som musela chodiť aj do terénu. Kolegovia však vedeli o mojom zdravotnom probléme a nenechali ma nosiť ťažké veci. Rovnako doma ma manžel odbremenil od žehlenia, pretože pod pazuchou sa mi v súvislosti s amputáciou robil bolestivý opuch a znemožňoval podobné činnosti," spomína pani Marta. "Mala som v manželovi veľkú oporu. Môj stav vyžadoval dávku tolerancie z jeho strany aj v intímnej oblasti. Veľa sme však spolu komunikovali a všetko si vyrozprávali."
Napriek vyliečeniu zostali obavy, či sa problém nebude opakovať. Naučilo ju to životnej pokore, schopnosti selektovať podstatné od ostatného. A tiež venovať pozornosť zdravému stravovaniu i celkovému životnému štýlu.
Venuše inšpirujú
V roku 1990 dozrel čas pomáhať iným. Ona sama sa z najhoršieho vystrábila a svoju skúsenosť potrebovala odovzdať ďalej. Stala sa jednou z prvých členiek svojpomocného klubu pre ženy s rakovinou prsníka, ktorý založila Liga proti rakovine v Bratislave. Neskôr sa premenoval na klub Venuša a postupne vznikali podobné aj v iných mestách. "Dnes už máme takmer 170 členiek, počet je však kolísavý. Keď sa niektorej priťaží, prestane načas chodiť," hovorí Marta Lazarová.
Schádzajú sa dvakrát do mesiaca, pozývajú odborníkov a umelcov na besedy, chodia na výlety, koncerty, do divadla a štvrťročne oslavujú hromadne narodeniny. Každý rok absolvujú rekondičné pobyty v Tatrách a majú výborné kontakty so zahraničnými klubmi, napríklad v Česku.
Komunikácia je základom ich činnosti. A téma rakoviny prsníka nie je žiadne tabu. Práve o nej treba rozprávať, rovnako o malých i veľkých problémoch, ktoré s ňou súvisia. "Mnohé sa práve vďaka týmto rozhovorom konečne otvoria a dokážu o svojej chorobe i pocitoch konečne hovoriť so svojimi najbližšími. Zachránilo to atmosféru už v nejednej rodine," dopĺňa.
Venuše infikujú dobrou náladou, motivujú vhodným slovom a pomáhajú dostať sa každej žene s podobnou diagnózou, ktorá k nim príde, z nedobrovoľnej izolácie.
Na Slovensku každý rok
diagnostikujú 1800 karcinómov prsníka umrie 220 žien na rakovinu krčka maternice u 2700 pacientov zistia nový karcinóm hrubého čreva a konečníka pribudne každý rok asi 23-tisíc novodiagnostikovaných onkologických prípadov
