BRATISLAVA. Choroby tkanív okolo zubov a zubný kaz sú najčastejšími bakteriálnymi infekciami v ľudskom tele. Až 90 percent ľudí trpí na rôzny stupeň poškodenia zubov a ďasien a až tri štvrtiny mužov a žien nad 50 rokov trpí na parodontitídu, ľudovo nazvanú parodontóza. Ide o ochorenie tkanív parodontu, čiže závesného systému zubov - ďasna, väzív, kostného lôžka a zubného cementu. Ochorenie má chronický a degeneratívny charakter. Končí sa predčasnou stratou aj inak zdravých zubov.
Ako ochorenie vzniká
Vo vlhkom prostredí úst žije asi 600 až tisíc druhov baktérií. Darí sa im hlavne na povrchu zubov a v miestach, kde k zubom prilieha ďasno. Spolu so zvyškami potravy vytvárajú na povrchu zubov tenkú vrstvu - zubný povlak, ktorý sa nazýva plak. "Zubný povlak je vlastne biela hmota, ktorú ani nie je vidieť, lebo splýva so zubnou sklovinou," hovorí Ivan Erdelský, prednosta Stomatologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. "Pôsobí ako sieť či štruktúrovaná pavučina, do ktorej sa usadzujú baktérie. Plak priľne na zuby a ak sa včas neodstráni, postupne hrubne a začína pôsobiť na zubné tkanivá. Jedinou možnosťou je odstrániť ho mechanicky - zubnou kefkou."
Výskumy potvrdili, že príčinou zubného kazu a zápalu ďasien sú baktérie v povlakoch na zle vyčistených zuboch a pod ďasnom. V povlaku sa zachytávajú a rozmnožujú baktérie, uvoľňujú rôzne škodliviny, chemické látky, ktoré prenikajú do hĺbky tkaniva a spôsobujú zápal ďasna. Čim je sieť baktérií staršia a hrubšia, tým viac škodí. Pri dlhom pôsobení plaku prestanú plniť svoju funkciu, vzniká zápal, šíri sa do hĺbky a kostné lôžko sa začne odbúravať. "Ak krvácanie ignorujeme, zápal ďasna sa šíri cez priestor medzi zubami a ďasnom hlbšie. Žiaľ, raz narušená kosť sa už nikdy neobnoví a obávané ochorenie je len konečné štádium chorobného procesu - parodontitídy. Preto je dôležitá nielen včasná diagnóza, ale predovšetkým ošetrenie a liečba," vystríha profesor Erdelský.
Od zápalu po vypadávanie zubov
Vyšetrenie RTG i zubnou sondou určí rozsah ochorenia. Sleduje sa, do akej hĺbky sonda vnikne medzi ďasno a zub. Tento priestor sa nazýva parodontálny váčok. Pri začínajúcej parodontitíde je ďasno zapálené, opuchnuté, má červenú farbu, krváca, začína ubúdať kosť, parodontálny váčok má hĺbku štyri až šesť milimetrov. Pri strednom stupni ďasno odstáva od zuba, krváca, strata kosti je 30- až 50-percentná, v ústach je nepríjemná chuť, zápach, parodontálny váčok je hlboký päť až osem milimetrov. Pri pokročilej parodontitíde opuchnuté ďasno odstáva od zubov, krváca, je červené, zuby sa rozostupujú, kývu sa, z ďasien vyteká krv alebo hnis, strata kostí je viac ako 50-percentná.
Priebeh tohto ochorenia je u každého pacienta odlišný. Vo väčšine prípadov ide o chronický a pomalý priebeh, ale existujú aj agresívne formy ochorenia. Začínajúci ani stredne pokročilý zápal nebolí. "Každá kvapka krvi je varovaním pred ochorením parodontu i signálom, že treba navštíviť odborníka. Výskumy potvrdzujú, že baktérie sa rozširujú do celého tela a môžu spôsobiť zvýšený výskyt infarktov, mozgových príhod a iných vážnych ochorení. Žiaľ, mnohí postihnutí sa pokúšajú problém riešiť pomocou rôznych roztokov či špeciálnych zubných pást a prichádzajú k stomatológovi neskoro," povedal Erdelský.
Existuje prevencia?
Parodontitída nie je dedičné ochorenie. Podľa najnovších výskumov sa ako príčina uvádza zloženie druhov mikróbov v ústach, ktoré sa prenášajú z úst rodičov. Ochorenie do istej miery súvisí aj s imunitnou výbavou organizmu. Najviac sa však uplatňujú dobré alebo zlé návyky v čistení zubov. Ani vyšší vek nepredurčuje toto ochorenie, hoci obnaženie zubného krčka s pribúdajúcim vekom je už takmer pravidlom. "Základom zubnej prevencie sú pravidelné prehliadky u dentistu a celoživotná ústna hygiena. Žiaľ, chýba osveta, preto ľudia ochorenie podceňujú a iba ťažko sú ochotní meniť životné návyky životosprávy i ústnej hygieny," konštatuje profesor Erdelský.
