navyše pohybové aktivity, alebo dokonca väčšie športové výkony. V prvom prípade veľká kondičná príprava nie je potrebná. V druhom je však vhodné, aby sme pred dovolenkou venovali čo možno najdlhší čas postupne sa zvyšujúcej pohybovej aktivite, najmä v prírode. Obzvlášť nevyhnutné je to u ľudí, ktorých zamestnanie nevyžaduje výraznú fyzickú záťaž. Dopriať si treba aspoň dlhšie prechádzky s rýchlou chôdzou a cvičenia akéhokoľvek druhu. Nemusia byť náročné, ale skôr pravidelné, aby sme boli kondične pripravení a mohli si bez problémov vychutnať športovo ladenú dovolenku. Inak riskujeme, že nepripravený a zrazu fyzicky zaťažený organizmus preťažíme. V najhoršom prípade môžeme ochorieť a minimálne niekoľko dní nútene relaxovať v hotelovej izbe.
Ak na dovolenku odchádzame do krajiny s odlišnou klímou, pribudne záťaž aklimatizácie organizmu, ktorej veľkosť je priamo úmerná exotike tamojšieho prírodného prostredia. V turistickom prospekte danej lokality by nemali chýbať informácie o klimatických podmienkach i údaje o najvyššej a najnižšej teplote v jednotlivých mesiacoch roka, o hodnotách relatívnej vlhkosti vzduchu, o priemernom počte dní so zrážkami, o priemernej dobe slnečného svitu, prípadne o frekvencii výskytu dusna a v prímorských oblastiach o priemernej mesačnej teplote mora.
Klimatické odlišnosti dobre zvládneme, aj keď budeme organizmus vopred otužovať. No aj dobre fyzicky pripravení musíme rátať s určitou dobou aklimatizácie. Je to až desať dní, u detí, starších a chorých ľudí tento proces trvá ešte dlhšie. Minimálne by preto dovolenka mala trvať štrnásť dní, optimálne sú až štyri týždne.
RNDr. Zlata Čabajová
