BRATISLAVA. "Záujem je o túto prácu veľký, najmä v Bratislave. Ale niektorí po absolvovaní výcviku odídu do cudziny," hovorí Igor Baran, prezident Záchrannej vodnej služby na Slovensku. Na Slovensku zarobí vodný záchranár 70 až sto korún za hodinu, v zahraničných rekreačných strediskách je to aj okolo 15 dolárov (300 korún) a k tomu ubytovanie a strava zadarmo. "Ide o 8 a pol hodiny s prestávkami na slnku, často bez normálnej stravy, pričom každý záchranár musí vedieť poskytovať prvú pomoc a byť zdatným plavcom," povedal Baran. Problémom sú menšie slovenské okresy, ktoré na prevádzkovaní vodnej plochy čo najviac šetria a neuvedomujú si hazardovanie so zdravím a životmi návštevníkov.
Problém nepretržitej prevádzky
"Pri výške platu sa zohľadňuje vzdelanie, prax i dĺžka služby u záchranárov. Preto k nám pred pár rokmi prichádzali anesteziológovia z nemocníc. Tam sa ohodnotenie už zlepšilo, prílev lekárov preto ustal. Ale stále máme dosť záujemcov o prácu záchranára najmä v bratislavskom okrese. Dostali sme 150 žiadostí a mnohých nemôžeme preto uspokojiť," konštatuje Dagmar Tomčányová, hlavná záchranárka spoločnosti International Rescue System. V hlavnom meste sú aj samotné stanice vybavené a zabezpečujú zamestnancom počas služby základný komfort. Horšie je to v ekonomicky slabších okresoch, ako je Rimavská Sobota, kde obec ako prevádzkovateľ nedokáže poskytnúť dostatočne vhodné priestory.
Kritická situácia pražských záchranárov
V Prahe reagujú záchranári ročne na 100-tisíc zavolaní. Z 80 percent vybavujú prípady čisto záchranárske posádky, pri zvyšných sú prítomní aj lekári. "Máme málo kmeňových lekárov, väčšina je zamestnaná na čiastočný úväzok, inak pracuje v nemocniciach na oddeleniach ARO," hovorí Zdeněk Schwarz, riaditeľ pražskej záchrannej služby. "V súvislosti s nedostatkom lekárov pre ich chronický nezáujem sme sa dostali do zúfalej situácie. Dokonca sme skúsili motivovať medikov na vysokých školách. Z 1200 poslucháčov prejavili záujem o urgentnú medicínu len traja."
Aj keď už budú môcť odteraz pracovať aj lekári s krátkou praxou bez atestácie, situáciu to nevyrieši. Problém sú peniaze. Záchranná služba trpí aj deficitom vodičov. Záujemcov odradí 780-hodinový kurz, ktorý musia podľa zákona absolvovať. A chýbajú aj záchranári. "Keď bola vojenská služba povinná, mnohí chlapci utekali k náhradnej do nemocníc a k záchranke. Dnes už táto povinnosť odpadla a túto prácu sú schopné pre fyzickú náročnosť robiť len niektoré absolventky zdravotníckych škôl. Situácia už nadobudla také katastrofálne rozmery, že sa bude musieť riešiť v parlamente úpravou niektorých zákonov," skonštatoval Zdeněk Schwarz.
