SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Pitie dodá zamestnávateľ, piť musíme sami

Zamestnávateľ zodpovedá za ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku a je povinný vytvoriť vhodné pracovné podmienky vrátane pitnej vody aj počas horúcich letných mesiacov. Za dostatočný pitný režim však nesie zodpovednosť každý sám.

(Zdroj: SITA)
Zamestnávateľ zodpovedá za ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku a je povinný vytvoriť vhodné pracovné podmienky vrátane pitnej vody aj počas horúcich letných mesiacov. Za dostatočný pitný režim však nesie zodpovednosť každý sám.

BRATISLAVA. Letné mesiace predstavujú záťaž obzvlášť pre ľudí, ktorí pracujú v extrémnych podmienkach. V kanceláriách môžu mať zamestnanci nainštalovanú klimatizáciu, ale mnohé pracovné činnosti hlavne v exteriéroch to neumožňujú. Stavbári, roľníci, ale i kuchári alebo profesionálni vodiči sú počas horúčav vystavení zvýšenej záťaži teplom.

Zodpovednosť zamestnávateľa

Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť vhodné pracovné podmienky. Platí to aj pre extrémne situácie, ku ktorým sa radia aj letné horúčavy. „Je viac alternatív, ako by mal zamestnávateľ riešiť problém zvýšenej záťaži pri teplotách vyšších ako 30 stupňov," povedala Ľudmila Ondrejková z Úradu verejného zdravotníctva. „Okrem základného zabezpečenia pitného režimu, vetrania miestnosti a tienenia okien žalúziami či roletami pri absencii klimatizácie môže upraviť režim práce, napríklad presunúť aktivity na skorší ranný čas a cez problematický obed urobiť väčšiu prestávku." Zamestnávateľ tiež musí vytvoriť predpoklady na osobnú hygienu, možnosť osprchovať sa alebo aspoň umyť sa chladnou vodou.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva však nesledujú problematiku záťaže teplom výhradne počas letných mesiacov. U niektorých profesií, či už v hutníctve, alebo sklárňach, je to celoročný problém. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji zdravia zamestnávateľovi síce ukladá povinnosť urobiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pred záťažou teplom, ale ich nešpecifikuje. Sú v kompetencii konkrétnej organizácie a jej interných predpisov. Je to skôr otázka spätnej väzby zamestnávateľa, a jeho schopnosti aktuálne zareagovať na zmenu pracovných podmienok. Napríklad niektoré firmy i štátne inštitúcie skracujú v dňoch s extrémnymi teplotami pracovnú dobu o dve až tri hodiny.

Úraz nikto neriskuje

Podcenenie zhoršených pracovných podmienok môže mať za následok úraz, niekedy i smrteľný, ako sa stáva najmä na stavbách. Zamestnávateľovi v tom prípade hrozia minimálne finančné sankcie, ktoré sa posudzujú aj podľa jeho celkového prístupu k ochrane zdravia pracovníkov. „Ak napríklad zamestnanec pracuje v sklade s plechovou strechou, v ktorom nie je klimatizácia a pod vplyvom slnečného žiarenia sa teplota vyšplhá až na 40 stupňov Celzia, hrozí mu prehriatie organizmu až kolaps," hovorí doktorka Ondrejková.

V takom prípade treba urobiť organizačné zmeny, napríklad počas pracovnej doby by sa mali vystriedať v sklade viacerí zamestnanci.

Vlastná zodpovednosť za pitný režim

Zamestnávateľ je podľa zákona pri zvýšenej záťaži teplom povinný zabezpečiť pitnú vodu. Iné nápoje ako minerálnu vodu by mal poskytnúť len vo vymedzených prípadoch pri prácach s veľkým energetickým výdajom, týka sa to napríklad sklárskej profesie. Množstvo je indiviuálne, pretože by malo pokryť 70 percent vody stratenej počas pracovnej doby potením a dýchaním, čo charakterizujú presne stanovené tabuľky vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR. V takom prípade si zamestnávateľ môže dať zakúpené minerálky alebo filter na vodu do nákladov.

„Väčšina telefonátov na náš úrad sa príchodom horúčav týka práve tohto problému. Ľudia si často neuvedomujú, že za svoje zdravie sú zodpovední oni sami. Ak sa chcú udržať v kondícii a neriskovať dehydratáciu a možné zdravotné problémy, mali by iniciatívne dodržiavať pitný režim. A nečakať, že im zamestnávateľ pohár s nápojom prinesie," hovorí doktorka Ondrejková.

Šoféri dostávajú na nápoje príplatok
Bratislavskí vodiči MHD môžu piť vodu na konečnej a dostávajú peniaze, aby si mohli kúpiť nápoje.

„Okrem bežne dostupnej pitnej vody na konečných zástavkach dostávajú vodiči počas dní s teplotou vyššou ako 29 stupňov Celzia príspevok na nápoje vo výške dvadsať korún na pracovný deň," hovorí Peter Kavecký, hovorca Dopravného podniku Bratislava. „V prípade niekoľkých po sebe nasledujúcich dní s teplotou nad 33 stupňov sa príspevok zdvojnásobuje. Do vozidiel v priestore vodiča postupne montujeme klimatizačné zariadenia. A pri nákupe nových vozidiel sa ráta aj s vybavením v kabíne termo boxom na dve fľaše," povedal o výhodách, ktoré zabezpečujú vodičom.

Okrem zmluvy s pracovnou zdravotnou službou má podnik vlastné psychologicko-poradenské pracovisku. Navyše vodiči z povolania sa každé dva roky a po dovŕšení šesťdesiatky každý rok podrobujú preventívnej zdravotnej i psychologickej prehliadke. A v prípade zdravotného podozrenia alebo v čase vyššej psychickej a fyzickej záťaže ju podľa hovorcu môžu na požiadanie absolvovať kedykoľvek.

Zdravotná služba sa ešte neujala

Pracovná zdravotná služba má radiť pri riešení zdravotných problémov na pracovisku. Hoci zazmluvniť ju zamestnávatelia majú zo zákona, zatiaľ to spravila len asi štvrtina z nich.

Od roku 2006 musí každý zamestnávateľ uzavrieť zmluvu s pracovnou zdravotnou službou. Ide o odborné subjekty, na čele ktorých musí stáť pracovný lekár. Niekoľkočlenný zdravotnícky tím poskytuje poradenskú službu, za ktorú si zamestnávateľ platí. Radiť sa však môžu aj samotní zamestnanci, prípadne upozorňovať na zlé pracovné podmienky alebo iné problémy súvisiace so zdravím pri práci.

Len štvrtina zamestnávateľov

„Nie je to len nadmerná záťaž teplom, ale aj expozícia hluku či škodlivých chemických látok v pracovnom prostredí. Ak sa nedostatky nedajú odstrániť technickými opatreniami, musí urobiť zamestnávateľ úpravy v pracovnej dobe či organizácii práce a najmä zabezpečiť preventívne zdravotné prehliadky najmä u ľudí na rizikových pracoviskách," hovorí doktorka Ondrejková z úradu verejného zdravotníctva. Cieľom je zachytiť možný začiatok choroby z povolania, prípadne odhaliť zdravotný problém napríklad so srdcovo-cievnym systémom, ktorý by mohol mať pre pracovníka počas záťaže katastrofálne následky. Napriek dvom rokom platnosti zákona zatiaľ túto službu, ktorá už na trhu existuje dlhšie, využíva len asi 25 percent zamestnávateľov.

Skúsenosti hygienika

Viliam Bršiak z firmy Pro Benefit z Púchova, ktorá zdravotné poradenské služby poskytuje už 12 rokov, má so zmluvnými partnermi celkom dobré skúsenosti. „Nechajú si celý problém aj v súvislosti s opatreniami na pracovisku počas horúčav vysvetliť a akceptujú ich," hovorí doktor Bršiak. Horšie je to s takými, ktorí zákon obchádzajú, s odbornou poradenskou službou nekomunikujú a povinnosti zamestnávateľa redukujú len na zabezpečenie pitnej vody. „Často ani nevedia, že už teplota nad 28 stupňov predstavuje pre organizmus záťaž, zvyšuje riziko dehydratácie a dôsledkom je minimálne znížená pracovná schopnosť, čím ako podnikatelia škodia vlastne sami sebe," povedal Bršiak. Ak napríklad nie je možné inštalovať klimatizáciu na pracovisku, musí byť k dispozícii aspoň jedna ochladzovacia miestnosť, kde môžu pracovníci vyčerpaní horúčavami trochu relaxovať.

Za nedostatky sankcie

Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva zistí závažné nedostatky v oblasti ochrany zdravia zamestnancov, ktoré napriek upozorneniam podnikateľ neodstránil, môže mu uložiť finančnú sankciu vo výške od 50-tisíc až do jedného milióna korún. Podobnú povinnosť však majú aj živnostníci. „Napríklad pilčík v lese je tiež povinný chrániť si zdravie nielen osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, ale aj preventívnou lekárskou prehliadkou. Inak mu hrozí pokuta vo výške 5- až 50-tisíc korún. Náklady na jeho liečenie v prípade choroby z povolania by boli omnoho vyššie," konštatuje odborníčka.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  3. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  4. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  7. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  8. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 517
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 733
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 7 073
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 918
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 833
  6. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 3 057
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 730
  8. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 231
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Národný park Šumava

Budaj vidí v Šumave vzor pre naše parky.


17. jún
Nataša Holinová

Nepodarilo sa overiť vedeckými metódami, či si už Matovič skutočne robí z obyvateľstva úplne dobrý deň.


2 h
Perfekcionizmus je často vyčerpávajúci.

Človek svoje nastavenie dokáže zmeniť, tvrdí psychologička.


21. jún

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 16 h
SkryťZatvoriť reklamu