existujúcich objektov.
Dvaja odborní montážnici za pol dňa poskladajú nosnú konštrukciu, nainštalujú stenu a povrchovo ju upravia. Bez množstva stavebného odpadu, znečistenia priestoru a iných znepríjemňujúcich faktorov.
Postup montáže steny
Prvou fázou je vyznačenie obrysovej línie novej priečky. V nej zohľadníme dverné otvory či otvorenie priestoru predelením neúplnou priečkou. Vodováhou a pravítkom si upravíme línie aj na bočných stenách a na strope. Potom utesníme spojovacie UW profily na podlahu a na strop. Na bočné steny použijeme tiež špeciálne určené CW profily. Všetky musia byť utesnené a tesne pritiahnuté k nosným častiam. Zvýši sa nielen stabilita, ale aj zvuková izolácia.
Po upevnení obvodu budúcej steny ukotvíme do podlahového a stropného prvku CW stojky tak, že ich vložíme najprv do spodnej časti a potom do horného profilu (1). Rozmiestnime ich 60 centimetrov od seba. Stojky rozmiestňujeme otvorenou časťou v montážnom smere, aby sa panely priskrutkovávali v stabilnejšej časti profilov. Po upevnení kovových nosníkov sa z jednej strany upevňujú sadrokartónové dosky, ako prvá bude s plnou, 120-centimetrovou šírkou. Najlepšie je použiť elektrický skrutkovač a skrutky upevniť 25 centimetrov od seba na stojkové profily. Pri dvojitom opláštení prvú vrstvu upevňujeme skrutkami 75 centimetrov vzdialenými. V tomto prípade druhú vrstvu začíname 60 centimetrov širokými doskami, dosiahneme tým lepšie prekrytie špár.
Na jednu opláštenú stranu steny kladieme zvnútra konštrukcie izoláciu z minerálnych vláken (2). Samozrejme, až po prípadnom upevnení inštalácií a rozvodov, montáže dverových zárubní či konštrukcie posuvných dverí. Izoláciu kladieme celoplošne a proti zosunutiu ju chránime závesmi. Napokon upevníme na vonkajšiu stranu konštrukcie druhú časť opláštenia, keď z tejto strany začneme 60 centimetrov širokým dielom (3). Uzatvorením stena získa konečnú stabilitu.
Aj povrchová úprava je jednoduchá
Konečnej povrchovej úprave predchádza príprava podkladu. Zasadrujeme špáry a hlavičky skrutiek a prelepíme ich páskou. Na exponované miesta sú určené pásky vystužené skleným vláknom. Na miestach styku priečky a steny iného druhu, najmä v podkroviach, kde upevňujeme sadrokartónové platne na drevenú konštrukciu, musíme nechať dilatačnú medzeru. Medzi oba rozličné materiály vložíme kovovú pásku, po ktorej sa môže nová priečka kĺzať v rozpätí stotín či desatín milimetra.
Tieto miesta styku tiež prelepíme krycou páskou a špachtľou nanesieme jemný sadrový poter. Na miesta s predpokladaným dilatačným pohybom nanesieme trvale pružný akrylový tmel. Disperzný tmel má podobné vlastnosti a navyše naň priľnú nátery.
Po vyschnutí presadrovaného spoja zatmelený spoj jemným šmirgľom prebrúsime a možeme ho trebárs natrieť štetcom či valčekom, pretapetovať alebo lepiť obklady.
ĽUBOMÍR ŠIMNA
