BRATISLAVA. Technické potápanie je len pre skúsených potápačov, ktorí chcú posunúť hranice svojho poznania. Je náročné aj na výstroj a prípravu. Filozofiu a priebeh celého ponoru, ktorý často presahuje hranicu 40 metrov, čo je hĺbkový limit pre rekreačné potápanie, treba detailne naplánovať, aby sa predišlo všetkým možným situáciám a riziko nehody sa maximálne vylúčilo. Potápanie si vyžaduje aj dobré oboznámenie sa s výstrojom, aby človek oblek či ostatné prvky nevnímal rušivo. Potápači si musia naplánovať podľa špeciálnych postupov aj množstvo náplne na dýchanie namiešanej z kyslíka, dusíka a hélia, a konkrétne činnosti, ktoré budú v rôznych hĺbkach robiť. Môžu si však pomáhať potápačským počítačom, ktorý monitoruje všetky stránky ponoru.
Rozmýšľať chladnokrvne
Predpokladom je určite aj fyzická kondícia. "Je to priateľ, ktorý pomáha v núdzi. Pri tomto potápaní však nie je podstatné prekonávanie rýchlosti či iných limitov. Dôležitejšia je psychika, schopnosť potápača chladnokrvne vyriešiť krízovú situáciu, keď je nad ním sto metrov vody a v danej chvíli nie je možnosť okamžitého návratu k hladine," hovorí Peter Kubička, ktorý je inštruktorom technického potápania štyri roky. "Pri výcviku vždy nasimulujem jednoduché situácie a podľa nich rozpoznám, či potápač dokáže vo väčších hĺbkach v kríze rozmýšľať. Ak sa aj pri menšom probléme dostáva do stavu paniky, radím mu radšej sa vzdať tohto náročného potápania."
Nevyhnutná je dôvera
Pri potápaní pod ľadom, k vrakom lodí uložených na dne mora alebo pri skúmaní jaskynných hlbín zaliatych vodou najviac času zaberie plánovanie, za ktorým nasleduje odmena niekoľkominútového zážitku. Akcie sa robia v tíme zohraných potápačov, medzi ktorými panuje absolútna dôvera. A zásadne by nikto nemal podobné akcie robiť na prekonanie rekordu. Práve vtedy stráca človek schopnosť reálne posúdiť svoje šance a zbytočne riskuje, čím ohrozuje vlastné zdravie, ale aj zdravie svojich partnerov. (bes)
