FOTO - Stromy, IKAR
Patrí medzi dlhorastúce ihličnany, dorastá do výšky 15-20 m, ale vyskytuje sa i vo forme krov. Jeho koruna je premenlivá, kužeľovitá, vajcovitá až guľovitá. Už od bázy je rastlina často viackmenná. Kôra je hladká, sivohnedá a odlupuje sa vo veľkých, tenkých šupinách. Ihlice sú až 3 cm dlhé, 3 mm široké, na vrchnej strane lesklé, tmavozelené, na spodnej strane žltozelené. Vydržia na strome 5 až 10 rokov.
Tis je dvojdomá rastlina, to znamená, že samčie a samičie kvety sa vytvárajú na rôznych jedincoch. Samčie šištičky s priemerom 3-4 mm vyrastajú v pazuchách ihlíc a v marci, v čase kvitnutia prudšie pohnutie konárom vyvolá kúdol žltého peľu. Samičie kvety sú menšie, obsahujú len jedno vajíčko. Plody sú najprv zelené, tvrdé, zrelé sú obalené jasnočerveným mäsitým mieškom s priemerom 8-10 mm. Sú sladké a slúžia ako potrava pre vtáky. Varí sa z nich marmeláda aj pre ľudové liečiteľstvo. Kaukazskí lovci tvrdia, že keď sa bobuľami na konci leta živia diviaky, majú potom zvlášť lahodné mäso.
Tisu vyhovuje poloha s miernou klímou v zime a nie príliš horúcim, ale vlhkým letom. Má rád vápenaté podložia. Vytvára lesy spolu s bukom, dubom, so smrekom, s jedľou a javorom. Na Slovensku rastie vo výškach 650 až 1000 m n. m. Najbohatšia lokalita tisu obyčajného v Európe sa nachádza vo Veľkej Fatre. Odhaduje sa, že najstaršie tisy na Zemi sa dožívajú okolo 2000 rokov.
Existuje aj kultivar so žltými mieškami okolo semena, vysádza sa ako ozdobná rastlina. Tis poskytuje veľmi cenné drevo, výnimočne tuhé, pružné a tvrdé. Využíva sa najviac v umeleckom stolárstve. Tis je tieňomilná rastlina, čo je pre kombináciu parkovej zelene výhoda. Využíva sa na živé ploty, najrôznejšie živé skulptúry, dá sa dobre tvarovať a vytvára kompaktné útvary. Celá rastlina tisu, okrem mäsitého mieška semennej bobule, je prudko jedovatá. Obsahuje alkaloid, zvaný podľa tisu taxín.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
