BRATISLAVA. Povodeň nevedie len k hmotným stratám, ale prináša aj zdravotné riziká. Pri vyliatí sa koryta rieky alebo potoka berie silný prúd vody so sebou aj zásoby krmiva či zvieratá a v prívalovej vlne sa premiešajú aj skládky kompostu či hnojiva a celý obsah žúmp. Celý proces návratu k pôvodnému stavu preto podlieha špeciálnym opatreniam, aby sa zabránilo možnej epidémii. "Záchranné a likvidačné práce realizujú profesionálne tímy, no v rámci svojich možností by sa do čistenia následkov povodní mali zapojiť aj samotní občania. V každom prípade je ich povinnosťou oznámiť každú výnimočnú udalosť. Najmä ak ide o znečistenie zdroja pitnej vody," hovorí Zuzana Valovičová z odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva.
Kameňom úrazu je voda
Najväčším problémom po odstránení škôd na budovách a nánosoch bahna je voda. V prvom rade treba očistiť okolie studní najmenej do vzdialenosti desať metrov. Okrem odstránenia organických zvyškov sa musia dôkladne mechanicky vyčistiť vonkajšie steny studne aj s poklopom a pomocou kefy pod silným prúdom vody čerpacie zariadenie. Ďalšou fázou je vyčerpanie celého objemu vody do bezpečne vzdialeného odpadu a očistenie vnútorných stien studne. "Potom je nevyhnutná dezinfekcia studne prostriedkom na báze chlóru. Aj keď obsah tejto dezinfekčnej látky dosahuje hornú hranicu prípustnej koncentrácie, nie je pre ľudí nebezpečná, pretože ide o krátkodobú expozíciu," vysvetľuje Valovičová. Voda sa musí prečerpávať, kým je kalná a ak je to potrebné, dezinfekcia sa zopakuje.
"Kým laboratórne výsledky nepotvrdia neškodnosť vody, nemali by ju občania používať ani na bežné potreby v domácnosti, nieto ešte na pitie," dodáva odborníčka na hygienu. Obce, ktoré boli postihnuté záplavami, musia byť preto dostatočne zásobované balenou minerálnou vodou alebo pitnou vodou z cisterny.
Leptospiróza či žltačka
Pri nedodržaní zásad hrozia zdravotné riziká. "Ak dôjde ku kontaminácii pitnej vody fekáliami, čo je pri záplavách bežná situácia, ohrozujú populáciu bezprostredne po udalosti najmä hnačkové ochorenia vyvolané baktériami a vírusmi," povedal Ján Mikas, vedúci odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva. Šíriť sa však môžu aj epidémie, či už brušný týfus, hepatitída typu A, alebo leptospiróza, ktorá sa prejavuje horúčkami a bolesťou hlavy a môže poškodiť mozog, pečeň a obličky. "V posledných rokoch sa však takéto ochorenia v súvislosti s povodňami na Slovensku nevyskytli," dodáva Mikas. Pri priamom kontakte s nevyhovujúcou vodou sa však zvyknú objaviť infekcie rán a zápaly spojiviek, uší, nosa či hrdla.
Oblasť postihnutá povodňami môže trpieť aj ďalšími problémami, ktoré sa ukážu neskôr. Stojatá voda a vlhké prostredie dávajú šancu masívnemu rozmnoženiu komárov, ktoré môžu prenášať nebezpečné ochorenia. "Ide najmä o dirofilariózu, chorobu spôsobenú parazitom nebezpečným aj pre srdce a cievny systém. A vzhľadom na klimatické zmeny je možný výskyt západonílskej horúčky," upozorňuje epidemiológ. Ľudia na Slovensku zatiaľ nemali osobnú skúsenosť s týmto horúčkovitým ochorením, ktoré spôsobuje bolesti svalov, opuch lymfatických uzlín a vznik kožných vyrážok na chrbte a prsiach, ale už sa objavilo v Taliansku, Rumunsku a dokonca v Česku. Používanie repelentov v najbližších dňoch a týždňoch je preto na mieste.
Plesne - problém pre alergikov
Po povodniach sa na zariadeniach domov či bytov tvoria povlaky. Plesne rozmnožované spórami sú zdrojom alergénov, ktoré môžu zhoršovať zdravotný stav alergikov, najmä v súvislosti s ochoreniami dýchacieho systému. "Je dôležité odstrániť okrem nánosu nečistôt aj poškodené murivo a omietky do výšky záplavovej vlny a priestory dobre vetrať a vysušovať ich aj pomocou elektrických vysušovačov a odvlhčovačov," hovorí Zuzana Valovičová. Plesne sa likvidujú mokrou cestou, pri vysávaní či zametaní sa zvyšuje riziko šírenia spór vzduchom. Treba tiež precízne umyť prípadne dezinfikovať všetky predmety a plochy v domácnosti a zabezpečiť dôsledné odvodňovanie okolia domu, či už vykopaním nového kanálu, alebo vyčistením starého spolu s odpadovými žľabmi.
Infekcie sa zaplaveným oblastiam zatiaľ vyhýbajú
Pri povodniach sa v posledných rokoch nezaznamenali žiadne epidémie. Ľudia sú disciplinovaní a vedia, ako sa majú správať.
Oblasti, ktoré pred týždňom zasiahli povodne, zatiaľ zdravotné problémy obchádzajú. "Do zaplavených oblastí dopravujeme dvakrát denne, prípadne podľa potreby balenú minerálnu vodu, alebo idú požiarnici s cisternou pitnej vody. Už budú k dispozícii aj prvé vzorky z individuálnych studní," hovorí Dana Džupinová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bardejove.
Krízový štáb, ktorý zasadá denne, zatiaľ žiadne informácie o infekčných ochoreniach alebo iných zdravotných problémoch nedostal. Je to výsledok opatrení úradu s presnými inštrukciami, vydaných vzápätí po udalosti a lepšej informovanosti občanov o zásadách správania. "Jedinou výnimočnou situáciou bola nevyhnutnosť dopraviť inzulín diabetikovi, ktorému sa minuli domáce zásoby," dodáva regionálna hygienička. Ani pri predchádzajúcich záplavách pred dvoma rokmi sa v okrese nevyskytli žiadne epidémie či infekčné ochorenia.
Jednou zo zaplavených je aj obec Kružlov. "Nevyskytli sa žiadne infekcie alebo iné zdravotné problémy, ale v našej obci máme vodovod, vzorky preto preveruje dodávateľ, kontaminácia vody v individuálnych studniach nehrozí," konštatuje starosta obce Jozef Kmec. Ani pri minulých povodniach nezaznamenali podobné nepríjemnosti. "Mám však na pamäti premnoženie komárov, som si vedomý možných zdravotných rizík," povedal starosta.
Bratislavská mestská časť Devín bola v minulosti pravidelne vystavená záplavám. Trpí často najmä časť Slovanské nábrežie, parkovisko pod hradom a záhradkárska oblasť. Ani pri poslednej veľkej vode pred troma rokmi sa však medzi občanmi nevyskytli žiadne zdravotné problémy. Aj Devínčania sú napojení na vodovod a len málokto používa vlastnú studňu. "Ľudia sú navyše zvyknutí na takéto živelné pohromy a vedia presne, čo majú robiť. Sú disciplinovaní a rešpektujú zásady ochrany," konštatuje Jozefa Radová z miestneho úradu. Komplikáciou po povodni bolo premnoženie komárov, ale urobilo sa niekoľko postrekov a zo sponzorského daru sa nakúpili ochranné prostriedky a spreje proti plesniam.
(bes)
Potraviny jedzte len z konzervy
Jedlo, ktoré prišlo do kontaktu so záplavovou vodou, môže byť nakazené.
Čo jesť, keď vás vytopilo? Po zjedení kontaminovaných potravín hrozia črevné ťažkosti alebo vážnejšie otravy. Podľa hygienikov sa musia zlikvidovať všetky potraviny, ktoré sa dostali do kontaktu so záplavovou vodou s výnimkou hermeticky uzavretých a nepoškodených plechoviek, sklenených alebo plastových obalov. Aj tie by sa mali pred otvorením umyť v čistej vode so saponátom alebo v roztoku dezinfekčného prostriedku. Pri zaplavení a poruche chladiaceho zariadenia treba zvážiť aj likvidáciu mrazených potravín, najmä ak sa zmenila ich farba, zápach či konzistencia. Odborníci neodporúčajú konzumovať ani dlhodobo zaplavené poľnohospodárske plodiny. Koreňová zelenina a zemiaky sú vhodné na jedenie len po umytí a aspoň tridsaťminútovom varení. A ovocie zo stromov a kríkov, ktoré sa nedostalo do priameho kontaktu s kontaminovanou vodou, sa môže jesť až po dôkladnom umytí čistou vodou.
Špeciálnou kapitolou sú uhynuté zvieratá, ktoré pod dohľadom štátnej veterinárnej správy musia skončiť v spaľovni. V žiadnom prípade sa nesmú zakopávať spolu so znehodnotenými potravinami do zeme.
(bes)
