BRATISLAVA. Žalúdočné kŕče, hnačky, črevné nákazy i otravy sú v lete bežné. Stačí ochutnať zle skladované a pokazené jedlo, či napiť sa kontaminovanej vody. "V lete sa najčastejšie stretávame s gastroenteritídami čiže hnačkovými ochoreniami, ktoré môžu byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Vírusové črevné infekcie sa prenášajú aj špinavými rukami. Pacient sa cíti zle, môže mať zvýšenú teplotu, je unavený, vracia a má hnačku," hovorí Tomáš Koller, gastroenterológ z Internej
kliniky Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Pridať sa môže aj bolesť brucha a nevoľnosť.
Ideálne podmienky pre baktérie
Pri bakteriálnej nákaze, ako je salmonelóza, sa pacient nakazí potravinou zle uskladnenou alebo nedostatočne spracovanou. Teplé mesiace vytvárajú ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie choroboplodných zárodkov. "Baktérie sa rýchlejšie rozmnožujú hlavne tam, kde je väčší pohyb osôb, v zariadeniach s nedostatočnou osobnou a potravinovou hygienou a nevhodným spracovaním potravín," hovorí gastroenterológ.
Podľa doktora Kollera potraviny sú živnou pôdou pre baktérie. Najčastejším zdrojom nákazy sú vajíčka, nátierky, paštéty, omáčky, sekané mäsá, tlačenky, jaternice, majonézy, smotanové krémy, šaláty, zmrzliny a krémové zákusky. A tiež jedlá, ktoré sa pripravujú dopredu a po čase sa ohrievajú. Nákazu môže spôsobiť aj hmyz, najmä muchy, myši a iné živočíchy.
Rôzna inkubačná doba
Ročne prekoná otravu jedlom asi desatina populácie. Otráviť sa dá z nakazených potravín, ak jedlo obsahuje látky, ktoré tam nepatria, či už toxíny, klobásový jed, plesne alebo baktérie. "Inkubačná doba otráv je rôzna - od niekoľkých minút po niekoľko hodín. Salmonelózou sa možno nakaziť do 24 hodín, črevné vírusy zaúčinkujú až o niekoľko dní," povedal lekár.
Pozor na huby
Zvlášť nebezpečná je otrava hubami. Napríklad pri konzumácii muchotrávky zelenej hrozí dokonca smrteľné nebezpečie. Najčastejšími sprievodnými znakmi otráv sú hnačky, prudké kŕče brucha, žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, celková slabosť, ale aj neurologické príznaky ako dvojité videnie či porucha ostrosti zraku.
Aj jedlé huby môžu spôsobiť tráviace ťažkosti v prípade, že sa jedia surové či nedostatočne tepelne spracované, alebo ak sú zle skladované. Na druhej strane, jedovaté huby zostanú jedovatými aj po sušení, zamrazení či udusení.
Podľa doktora Kollera huby vyvolávajú niekoľko typov otráv. Niektoré huby majú toxíny, ktoré vyvolávajú hlavne tráviace problémy - hnačku, bolesti brucha, vracanie. Ale jed muchotrávky zelenej sa rýchlo dostáva do pečeňových i ľadvinových buniek, ktoré poškodí. Dôsledkom je zlyhanie pečene i ľadvín a napokon rozvrat celého vnútorného prostredia organizmu. Terapia je účinná iba do určitej doby od konzumácie húb. Preto aj pri najmenšom podozrení treba čo najskôr vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Dôležité je doniesť so sebou aj zvyšky spracovaných i nespracovaných húb, prípadne zvratky, pomocou ktorých možno identifikovať skonzumovanú hubu.
Ako sa ochrániť proti nákaze:
- dôkladne si umývajte ruky mydlom pod tečúcou vodou pred každou prípravou jedla, jeho podávaním, jedením i po každom použití toalety,
- rýchlo sa kaziace potraviny dajte do chladničky, skladujte ich najviac dva až tri dni,
- surové a varené potraviny skladujte a spracujte oddelene,
- na prípravu stravy používajte iba pitnú vodu,
- ovocie a zeleninu dôsledne umývajte a očistite,
- zabezpečte, aby chorí a nakazení ľudia vôbec neprišli do styku s jedlom,
- nejedzte nedostatočne tepelne spracované potraviny,
- dajte si pozor na plesne, hnilobu, zápach i zmenu vzhľadu potravín,
- skladovacie priestory potravín udržujte suché, chladné a čisté, pretože teplo a vlhko najviac napomáhajú množenie baktérií a skaze potravy,
- konzervy používajte iba nepoškodené, bez vydutého dna. Ich obsah zjedzte hneď po otvorení,
- nezbierajte neznáme huby a rastliny,
- huby dávajte do košíka a nie do igelitovej tašky, a doma ich čo najskôr spracujte.
(med)
Máte hnačku? Pite minerálku
Pri vážnejšej forme hnačky môže dôjsť k dehydratácii. Ohrození sú najmä starší ľudia a deti.
Hnačka patrí medzi najčastejšie obranné mechanizmy organizmu. Telo sa tak zbavuje škodlivých látok a baktérií, ktoré vyvolali zápalový stav slizníc žalúdka a čriev. Charakterizuje ju viac riedkych stolíc v priebehu 24 hodín. Dôležitejšia je však celková hmotnosť stolice - o hnačku ide pri prekročení 300 gramov za deň.
Akútna i chronická
"Akútne hnačky sú často infekčné a vznikajú spontánne - šesť až 36 hodín po požití kontaminovanej a nedostatočne tepelne spracovanej stravy. Akútna hnačka trvá štyri až päť dní. Po náležitej liečbe ustupuje," povedal gastroenterológ Tomáš Koller. Upozornil tiež na to, že hnačky môžu vyvolať aj niektoré lieky, predovšetkým antibiotiká.
Na akútnu hnačku sú vnímavé tehotné ženy, starší ľudia, deti, osoby oslabené po úrazoch, najmä operáciách zažívacieho traktu, ale i celkom zdraví ľudia.
Chronické hnačky sú zväčša neinfekčného pôvodu, často spôsobené poruchou trávenia, vstrebávania živín, zápalom čreva či zvýšenou aktivitou čriev. Príčiny môžu byť však aj iné.
Problém dehydratácie
Pri ľahkej forme hnačky (asi 10 stolíc denne), napriek bolestiam brucha, nevoľnosti, zvracaniu i teplotám sa pacient môže liečiť doma. Ťažká forma hnačky však vedie často až k rozvratu vnútorného prostredia, k dehydratácii, ktorá môže pacienta vyčerpať až na smrť. Každý takto postihnutý pacient by mal vyhľadať lekársku starostlivosť, dať sa ošetriť a dodržiavať prísne diétne opatrenia.
"Dôležité je piť dostatok tekutín v podobe neperlivých, slabo osladených a osolených minerálnych vôd s vysokým obsahom sodíka a draslíka," radí doktor Koller. Po hladovke a pokoji na lôžku v akútnom štádiu treba postupne prejsť na šetrnú a ľahko stráviteľnú diétu ako odvar z ryže, zeleninové vývary, sucháre, neskôr varené zemiaky, ryžu, mrkvu a banány. "Zásadne sa nemajú konzumovať tuky, mastné jedlá, sladkosti, mlieko a mliečne výrobky. Po niekoľkých dňoch možno postupne prejsť na normálnu stravu," dodáva.
(med)
