BRATISLAVA. Slovensko v hodnoteniach zdravotného stavu obyvateľstva už tradične zaostáva za väčšinou európskych krajín. Ukázalo sa to aj pri porovnávaní počtu ľudí s vysokým krvným tlakom.
Hypertenziou u nás trpí 40 percent ľudí nad päťdesiat rokov a nad sedemdesiat rokov má tento problém každý tretí človek. Vyššie čísla majú podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu Gabriela Kamenského len Rusi, Bulhari a Rumuni. Mnohí sa tvrdohlavo držia zlého životného štýlu, a tak sa radíme k štátom s najvyšším percentom infarktov.
Ľudia na Slovensku často ani nevedia, čo im hrozí. „Podľa tohtoročného prieskumu 39 percent ľudí vôbec neovláda optimálne hodnoty a trestuhodný počet ľudí nepozná svoje základné parametre, ktoré napokon rozhodnú o vývoji zdravotného stavu a tým kvalite života,“ hovorí Kamenský. „Až polovica Slovákov nevie, aký má krvný tlak, a 80 percent obyvateľov netuší, či hladina cholesterolu v ich krvi už dávno nepresiahla stanovené hodnoty. Mnohým z nich dokonca tieto veličiny nemerali nikdy.“
Hrozí infarkt aj mozgová porážka
Vysoký krvný tlak spôsobuje nenávratné zmeny cievneho systému a zhoršuje tak činnosť dôležitých orgánov. Kardiovaskulárne ochorenia, ktoré s ním súvisia, sú najčastejšou príčinou smrti.
„Počet postihnutých náhlymi príhodami sa z roka na rok zvyšuje. V minulom sme zaregistrovali až 30-tisíc mozgových porážok, ktoré končia často úmrtím alebo ťažkým postihom, kedy je pacient odkázaný na pomoc okolia,“ hovorí Kamenský.
Nezriedkavým problémom hypertonikov býva aj infarkt myokardu, zlyhanie srdca pre vysokú záťaž či poškodenie obličiek a zraku.
Ženy majú výhodu
Vysokým tlakom trpia častejšie muži ako ženy. „Počas fungujúceho menštruačného cyklu majú ženy estrogénové zabezpečenie, ktoré znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení i vysokého krvného tlaku,“ vysvetľuje Ján Murín, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Estrogény podľa Murína tiež u žien spôsobujú vyššiu odolnosť cievnych stien. „Po menopauze však ženy začnú mužov dobiehať. Vo vyššom veku trpia hypertenziou dokonca častejšie, ale táto štatistika súvisí aj s včasnejšou mortalitou mužskej populácie,“ hovorí.
Veková hranica sa znižuje
Krvný tlak sa automaticky zhoršuje s vekom, keď sa opotrebúva cievny systém, problémom sa však stáva aj pre mladších ľudí. „V populácii štyridsaťročných a starších ľudí má normálny tlak iba 12 percent. To nie je dobrá správa,“ hovorí Kamenský. „Horšia súvisí s mladými ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov. Ideálne hodnoty, ktoré by mali byť samozrejmosťou, nemá podľa prieskumov až 49 percent z nich.“
Všetko sú to adepti na predčasné zaradenie do kategórie hypertonikov. Dôvodom je zlý životný štýl - deti a mladí ľudia dávajú prednosť rýchlemu občerstveniu pred pestrou stravou, obľubujú sladené nápoje, majú málo pohybu a priveľa času strávia pasívne pri televízore či počítači.
Skúsenosti pacientov
Marián, 57 rokov: Počas života som bol pravidelným darcom krvi, takže minimálne pri odbere mi kontrolovali krvný tlak a vždy som mal ideálne hodnoty. V poslednom období sa nahromadili rodinné problémy a pridružila sa aj polročná nezamestnanosť, čo bola pre mňa veľmi stresujúca situácia. Pred troma mesiacmi som pocítil náhlu bolesť v hrudi. Lekár z pohotovosti mi nameral tlak 150/90, v nemocnici som strávil dva dni na pozorovaní. Odvtedy beriem lieky na zníženie krvného tlaku.
Stanislava, 53 rokov: Od mladosti som mala problémy s nadváhou. A posledné roky chodím pre zlé pomery do práce s nechuťou. O zdravie som sa nikdy veľmi nestarala, na preventívne prehliadky nechodila. Ale po päťdesiatke som mala stále častejšie stavy nevoľnosti, až som sa po strate vedomia ocitla v nemocnici. Mala som tlak takmer 200. Môj problém je kolísavý tlak, raz ho mám veľmi nízky, inokedy vybehne hore. Musela som začať brať lieky a najmä zmeniť štýl života - menej jesť a viacej sa hýbať.
Čo zvyšuje riziko hypertenzie
genetické predpoklady
vyšší vek
najviac postihuje mužov medzi
35. a 50. rokom života
obezita (dvakrát častejšia
hypertenzia ako u zvyšku populácie)
nadmerné solenie (voda, ktorú soľ zadrží v tele, zaťažuje srdce)
alkohol (najmä nadmerná
konzumácia)
nedostatok pohybu (na stenách
ciev sa ukladajú tuky)
stres (srdce pracuje rýchlejšie
a cievy sa zužujú)
Z vysokého tlaku hrozí
infarkt myokardu
mozgová porážka
zlyhanie srdca
tvorba krvných zrazenín
poškodenie obličiek
poškodenie zraku
Normálny tlak 120/80
Vysoký krvný tlak 140/90 a viac
Liečba si vyžaduje disciplínu
Každý by mal poznať hodnoty svojho krvného tlaku, aby sa mohol včas a účinne liečiť. Najlepšie je však vysokému krvnému tlaku predchádzať zdravým životným štýlom.
Meranie tlaku nie je správne podceňovať.
„Pri hodnotách okolo 130/85 by sa mal už každý vážne zamyslieť nad svojím životným štýlom. Pretože hypertenzia je jeho zrkadlom,“ hovorí Štefan Farský, prezident Slovenskej ligy proti hypertenzii.
Zásady správneho životného štýlu sú pritom všeobecne známe - jesť pestrú stravu, neprejedať sa, dodržiavať pitný režim, zdravý spánok a pohyb najmä na čerstvom vzduchu.
Včasná liečba je najúspešnejšia
Kto sa raz prepracuje k hranici 140/90, ktorá pretrváva pri viacerých meraniach, mal by sa začať okamžite liečiť. Napriek v podstate jednoduchej diagnostike a nenáročnej liečbe sa nelieči až 83 percent pacientov s tlakom vyšším ako 140 a 53 percent ľudí s hodnotami nad 160. Pritom takto vysoký krvný tlak predstavuje až osemkrát vyššie riziko úmrtnosti.
„Je to celoživotná výzva. Ak má niekto vysoký krvný tlak, musí brať lieky pravidelne do konca života,“ upozorňuje Farský. Súčasťou liečby sú aj zmeny životných návykov v stravovaní, výber vhodnej pohybovej aktivity, a niektorí sa musia vzdať fajčenia alebo znížiť hmotnosť.
Lieky môžu aj odrádzať
Niektoré lieky spôsobujú pacientom ťažkosti, začnú kašľať alebo majú problémy s potenciou. Mnohých to od užívania liekov odradí a svoj zdravotný problém tak len prehlbujú. Aj to môže byť príčina, prečo nielen u nás, ale aj v Európe až 70 percent liečených hypertonikov nedosiahne normálne hodnoty krvného tlaku.
Lekári preto hľadajú alternatívu. Zistili napríklad, že pri použití účinnej látky telmisartan sa mnohé nežiaduce účinky lieku nevyskytli, čo dokázala aj štúdia Ontarget, ktorú urobili v 40 krajinách vrátane Slovenska na 25 620 pacientoch.
„Cieľom je poskytnúť hypertonikovi liek, ktorý mu nespôsobuje problémy a ktorý stačí brať raz denne, pretože jeho účinnosť je 24-hodinová. Výrazne sa tak zlepší jeho ochota spolupracovať,“ hovorí Ján Murín zo Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Lepšie je užívať liek večer, aby dostatočne kryl začiatok dňa. Najviac srdcových slabostí a náhlych príhod sa odohrá okolo piatej hodiny ráno.
(bes)
