BRATISLAVA. Praha v lete bojovala so zvýšeným počtom nakazených hepatitídou, najmä medzi narkomanmi a bezdomovcami. Aj na Slovensku sa začiatkom septembra objavilo niekoľko prípadov žltačky typu A, ktorá sa zvykne nazývať aj chorobou špinavých rúk.
„Ide väčšinou o ľudí, ktorí sa pred niekoľkými týždňami vrátili zo zahraničnej dovolenky. Po inkubačnej dobe sa ocitli na infekčnom oddelení dokonca viacerí členovia rodiny,“ hovorí Jarmila Pertináčová, vedúca oddelenia epidemiológie infekčných chorôb z bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
Ochoreli, hoci dbajú na hygienu a boli ubytovaní v luxusných hoteloch. K nákaze však stačí, ak sa človek letmo dotkne predmetu, na ktorom sú vírusy, a vzápätí si zapáli cigaretu.
„Podcenili možnosť tejto infekcie a nedali sa zaočkovať, aspoň rodičia nie,“ hovorí Pertináčová. „Alebo absolvovali očkovanie proti žltačke typu B a mylne sa domnievali, že majú zabezpečenú širokospektrálnu ochranu.“
Obdobia epidémií sa opakujú
Vo väčšine slovenských prípadov ide o infekciu privezenú zo zahraničia, napríklad z Egypta, Tunisu, Turecka, ale aj z Česka.
„Problém sa však objavil aj u 26-ročného muža z Bratislavy, ktorý nikam necestoval a netuší, kde sa mohol infikovať. Takže žltačka sa nám začína prenášať aj na ostatnú populáciu, čo môže byť začiatkom epidémie,“ povedala Pertináčová.
O epidémii sa hovorí, ak sa vyskytne 40 až 50 prípadov za mesiac. V Bratislavskom kraji sa opakuje v šesťročných intervaloch, v iných mestách aj častejšie.
Nové generácie sú podľa lekárov náchylnejšie na tento vírus, lebo si prekonaním choroby ešte nevytvorili protilátky.
Hlavné mesto by ďalší cyklus epidémie malo zažiť na budúci rok. Chronicky vysokú chorobnosť majú Košický a Prešovský kraj.
Celkovo v posledných piatich rokoch na Slovensku evidovali 2734 prípadov žltačky typu A, priemerne 547 prípadov ročne.
Ochorenie je zákerné
Vírusy žltačky sa cez tráviaci trakt dostanú do pečene, kde napádajú pečeňové bunky, čo spôsobuje poruchy jej funkcie.
Zvyčajne sa ochorenie prejavuje únavou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou, bolesťami svalov a kĺbov, bledou stolicou a tmavým močom, prípadne žltým sfarbením pokožky a očných bielok, ale niekedy prebieha bez príznakov. „Ojedinele sa končí smrťou, kedy má poškodenie pečene za následok cirhózu alebo rakovinu tohto orgánu,“ hovorí epidemiologička.
Väčšina pacientov sa však vylieči a získa trvalú imunitu proti tomuto typu hepatitídy. Musia byť však izolovaní na infekčnom oddelení a po ukončení liečby dodržiavať ešte niekoľko mesiacov prísnu diétu.
Vírus možno šíriť nevedomky
U žltačky tohto typu ide o fekálno-orálny prenos, pri ktorom sa vírusy z infikovaného organizmu dostanú von stolicou alebo močom, či slinami a do ďalšieho vstúpia ústnou dutinou.
Vírusy sú životaschopné a dokážu prežiť niekoľko dní až týždňov nielen na sociálnych zariadeniach, ale aj na kľučkách dverí, tyčiach v dopravných prostriedkoch či na nákupných vozíkoch.
Často sa prenášajú použitím rovnakého pohára alebo fľaše, z ktorej pil infikovaný človek, alebo medzi deťmi spoločnými hračkami či odkusovaním z desiatej.
Vodu môže kontaminovať únik infikovaných nečistôt z kanála, riziko teda hrozí aj pri kúpaní. Zvyšuje sa pri povodniach a záplavách.
Zdrojom infekcie môže byť aj mrazené ovocie, ktoré bolo polievané kontaminovanou vodou, alebo s ktorým manipuloval nakazený človek. O svojom probléme nemusí vôbec vedieť, pretože inkubačná doba je v priemere 30 dní a počas nej šíri vírusy do svojho okolia nevedomky.
(bes)
 |
 |
| ILUSTRAČNÉ FOTO – ČTK |
