BRATISLAVA. Mnoho ľudí podceňuje typické príznaky Alzheimerovej choroby, najmä postupnú stratu pamäti, alebo má zábrany o svojom probléme hovoriť.
Situáciu trochu komplikuje aj znovu zavedený systém lístkov od praktického lekára, ktorý jediný môže odporučiť pacienta na odborné vyšetrenie.
„Snažíme sa vyjsť v ústrety. Ochotne dáme odporúčanie aj do rúk príbuzného, ak ide o staršieho človeka s pohybovými problémami. Dôležité je, aby sa začal liečiť čo najskôr,“ hovorí praktická lekárka Jana Kapustová.
Diagnostika musí byť komplexná
Riešiť problém môže psychológ a terapeut, ale diagnózu musí stanoviť neurológ či psychiater. Lepšie je, ak sa tak deje v nemocnici, odborníci majú väčšiu šancu sledovať pacienta komplexne.
Opakovanými špeciálnymi testmi zhodnotia orientáciu, pamäť, schopnosť rátať či pozornosť. Pomocou počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie sledujú zmeny na mozgu, lebo typickým obrazom Alzheimerovej choroby je zmenšovanie mozgovej kôry.
Stopercentne dokázať chorobu však môže až pitva a mikroskopické vyšetrenie mozgového tkaniva.
Najväčšia nádej je v prvom štádiu
Liečba je drahá a niekedy môže mať nežiaduce účinky, preto zdravotné poisťovne stanovili kritériá, podľa ktorých liečbu odsúhlasí revízny lekár.
„Podstatné je zachytiť chorobu v prvých štádiách, aby liečba pomohla pacientovi čo najviac predĺžiť obdobie samostatnosti a udržala jeho schopnosti zvládať základné činnosti v domácnosti,“ vysvetľuje ambulantná psychiatrička z ružinovskej polikliniky v Bratislave Adriana Bánovská.
V neskorých štádiách choroby pacienti potrebujú celodennú starostlivosť, čo je problém najmä u osamelých ľudí. Neliečená choroba okrem stále sa zhoršujúcich pamäťových schopností spôsobuje aj pocity úzkosti, nepokoja, prípadne aj agresivitu či ťažké depresie.
Už v druhom štádiu je zle
Pacienti spočiatku len zabúdajú, kam si položili predmety dennej potreby, nevedia si spomenúť, aký je deň alebo opakovane kladú rovnaké otázky. Postihnutá je zatiaľ len krátkodobá pamäť.
„V druhom štádiu sa poškodí aj tzv. dlhodobá pamäť. Pacienti sa stávajú nesamostatnými, nevedia trafiť domov, nepoznajú mená príbuzných, nerozlišujú realitu od príbehov v televíznych seriáloch, často trpia bludmi, tvrdia, že u nich boli cudzí ľudia alebo podozrievajú blízkych, že ich okrádajú,“ povedala Bánovská.
V treťom a neskorších štádiách sa chorí stávajú úplne závislými od svojho okolia, trpia ťažkou demenciou. Navyše ich často ako pacientov pripútaných na lôžko ohrozujú infarkty, zápaly pľúc a zlyhania obličiek alebo pečene.
Schopnosti zlepšuje aj terapia
Okrem liekov, ktoré spomaľujú deštrukciu buniek vyššej nervovej sústavy, je dôležitá aj terapia. Pamäť treba neustále trénovať.
Pomáha lúštenie krížoviek, štúdium jazykov, riešenie rébusov, prehliadanie fotografií z mladosti, počúvanie a spev dlho poznaných pesničiek, pestovanie záľub a tvorivá činnosť, opatera domáceho zvieratka či častá komunikácia.
„Liečba robí často zázraky. Neraz sa z večne podráždenej starej ženy, ktorá sa stihne so všetkými pohádať, stane celkom prívetivá starenka,“ hovorí psychiatrička.
Základné informácie o chorobe
spôsobuje úbytok nervových buniek, čo zhoršuje funkcie mozgu,
najviac postihuje starých ľudí,
častejšie ňou trpia ženy ako muži,
môže byť dedičná,
môže sa vyvinúť po jednom vážnom alebo opakovaných úrazoch hlavy,
rizikom je zvýšený výskyt kovov, napríklad hliníka, v životnom prostredí a oslabená imunita,
predchádzať ochoreniu sa dá najmä bohatým duševným životom.
