BRATISLAVA. Informácie o duševnej chorobe človeka vo svojom okolí prijíma väčšina ľudí ešte s obavami a rešpektom nepoznaného, hoci takéto ochorenia nie sú už ničím výnimočným.
Len v rokoch 2000 až 2006 podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií výskyt nových duševných porúch vzrástol z asi 30-tisíc na 37-tisíc ročne. V roku 2006 urobili v ambulantných psychiatrických zariadeniach 1 615 105 vyšetrení.
Snažia sa zlepšiť
informovanosť
Hoci pacientov bude pribúdať, na Slovensku nie je vybudovaná sieť služieb, ktorá by zaručovala zdravotnú i sociálnu starostlivosť podľa ich individuálnych potrieb.
„Chýbajú denné stacionáre, krízové centrá a rehabilitačné zariadenia. Slabá je aj vedomosť obyvateľstva o depresiách, schizofrénii či iných ochoreniach,“ hovorí Oľga Valentová, hovorkyňa Ligy za duševné zdravie.
Liga pripravuje množstvo akcií, aby zlepšila informovanosť o chorobách a tak zmenila pohľad spoločnosti na ľudí s duševným ochorením. Jednou je aj projekt Cesta dláždená strachom, ktorý má priblížiť zdravej populácii, aké pocity má a ako vníma realitu človek postihnutý schizofréniou.
Jesenná kampaň Šanca na návrat má upozorniť na neľahký údel ľudí s duševnými poruchami. Okrem zdravotných problémov trpia sociálnym vylúčením i finančnými ťažkosťami a sťažuje sa aj ich rodinná situácia.
Ukážka halucinácií
je nepríjemná
Krátky pobyt v špeciálnej kabíne kamióna umožnil záujemcom vžiť sa na chvíľu do pocitov chorého človeka.
V Bratislave pred nákupným centrom Aupark sa čierny kamión objavil po prezentácii v Rakúsku aj vo viacerých českých mestách.
Simulátor sprostredkúva pomocou počítačového programu vizuálne a sluchové halucinácie, ktoré prežíva schizofrenik.
Záujemcovia mohli byť aspoň virtuálne svedkami rôznych stresových situácií a podnetov, ktoré zvyknú vyprovokovať symptómy ochorenia.
Krátky pobyt v kamióne prináša podľa Miroslava Čerňana, primára psychiatrického oddelenia Vojenskej nemocnice v Bratislave, ktorý ho z profesionálneho záujmu podstúpil, skutočne nepríjemný zážitok a zodpovedá tomu, ako mu pri rozhovoroch svoje pocity často opíšu pacienti.
„Ale to je práve základné posolstvo simulácie. Upozorniť spoločnosť na to, že sa deje niečo zlé a že to treba riešiť,“ hovorí.
„Ako odborník vítam nezvyčajnú formu, ako priblížiť zdravému okoliu hrôzu, ktorú prežíva schizofrenik,“ hovorí Čerňan. „Myslím, že ľudia sú schopní spracovať túto informáciu správne tak, aby ich motivovala k pocitom empatie k pacientovi so schizofréniou vo svojej blízkosti. Aby ho nevnímali cez negatívne prejavy voči okoliu, ale najmä cez tragédiu jeho utrpenia.“
Projekt vznikol v Belgicku, pripravili ho lekári
Program ešte v roku 2001 podnietili dvaja belgickí psychiatri a uskutočniť ho pomáhala farmaceutická spoločnosť Janssen-Cilag.
Počítačovej práci na špeciálnych efektoch predchádzali početné rozhovory a natáčanie rôznych situácií na rušnej ulici skrytou kamerou. Na projekte spolupracovalo okolo tisíc lekárov, zdravotných sestier, pacientov, ich rodinných príslušníkov aj sociálnych pracovníkov.
„Pôvodne bol vytvorený ako unikátny nástroj vzdelávania pre psychiatrov a zdravotníckych pracovníkov, aby mohli cez pocitové poznanie ochorenia nájsť čo najefektívnejší spôsob terapie,“ vysvetľuje Valentová.
Neskôr sa ujala myšlienka využiť program aj na vzdelávanie širšej verejnosti. Dnes sa pracuje na prekladoch textu do viacerých jazykov, aby mohol čierny kamión prejsť celou Európou.
Čo je schizofrénia
l porucha mozgu, ktorej
dôsledkom sú psychotické
stavy a výrazná zmena
v správaní a myslení človeka,
l symptómy chronického
ochorenia sú sluchové
halucinácie, pocit ohrozenia
či prenasledovania, výrazná gestikulácia, zmätené
vyjadrovanie,
l mnohí pacienti sú náladoví,
sú buď aktívni, alebo veľa spia, často sa hádajú s príbuznými, majú problémy sústrediť sa, zhoršia sa ich študijné alebo pracovné výsledky, niektorí
zanedbávajú osobnú hygienu
a odmietajú chodiť
do spoločnosti, iní sa extrémne venujú náboženstvu,
l u mužov sa objaví najčastejšie medzi 17. a 30. rokom života,
u žien medzi 20. a 40. rokom,
l polovica schizofrenikov
má šancu vyliečiť sa,
l asi štvrtina je postihnutá
doživotne a odkázaná
na intenzívnu opateru,
l pre úspešnú liečbu je dôležitá včasná diagnóza, spolupráca pacienta s odborníkmi
pri dodržiavaní liečebného programu a aktívna pomoc najbližšej rodiny.
 |
Autor: Alžbeta Slováková © SME
