BRATISLAVA. Prvým pacientom bol švédsky inžinier Arne Larson, ktorému po zápale srdcového svalu neustále hrozila zástava srdca. Odvážnym lekárom, ktorý začal nový štýl práce v kardiochirurgii, bol chirurg Ake Senning.
Prvý kardiostimulátor implantovali s pomocou technického špecialistu Rune Elmgvista 5. októbra 1958 na Karolínskej univerzite v Štokholme.
„Generátor impulzov s priemerom 5,5 centimetra a hrubý 16 milimetrov bol zaliaty v epoxidovom puzdre a nabíjal sa zvonka. Tento pokus po ôsmich hodinách zlyhal. Operatívne však umiestnili ďalší, ktorý už vydržal šesť týždňov,“ hovorí Robert Hatala, primár Oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Larson žil napokon aj vďaka pomôcke ešte 40 rokov.
Prístroj je jednoduchý
Kardiostimulátor zachraňuje pacientov s bradykardiou. „Ide o pomalý rytmus srdca, ktorého ľavá komora nie je schopná vypumpovať potrebné množstvo krvi do tela. Výsledkom je únava a závraty,“ vysvetľuje Hatala. „Dôvod môže byť aj iný, napríklad nedokrvenie mozgu. Vtedy kardiostimulátor nepomôže.“
Prístroj, ktorý dáva chorému srdcu impulzy, aby pracovalo, je v podstate jednoduchý. Základom je generátor impulzov, dnes veľký 3 krát 3 centimetre a ťažký asi 20 gramov pod kožou v priestore pod kľúčnou kosťou. Napája ho batéria.
Sleduje tep a reaguje na pokles jeho frekvencie elektrickým impulzom. Srdcový sval ho dostane od elektródy, ktorá vedie z prístroja priamo do srdca. „Zavedie sa cez žilu na pravej strane, ktorá je ľahšie dostupná,“ hovorí Hatala. „Na ľavej strane tohto orgánu sa situácia môže skomplikovať aj tvorbou krvných zrazenín, ktoré môžu človeka ohroziť.“
Zákrok trvá pol hodiny
Elektródy môžu byť až tri, podľa charakteru a rozsahu choroby. Operácia trvá približne pol hodiny, pri viacerých elektródach dve až tri hodiny. Stačí dvojdňová hospitalizácia, v zahraničí zákroky robia aj ambulantne. Podstatné je naprogramovať počet impulzov podľa potrieb pacienta. Pacient potom chodí raz do roka na kontroly stavu batérie a zároveň sa lekár pri teste stimulátora cez počítač dozvie veľa o stave srdca.
Kardiostimulátor má životnosť šesť až osem rokov, potom sa vymení za nový. Pacient sa ho nezbaví až do konca života, väčšinou sú naň odkázaní ľudia nad 60 rokov.
Máme štrnásť centier
Na Slovensku prvú operáciu urobil v roku 1968 Július Kasper, ktorý založil aj prvé kardiostimulačné centrum v Bratislave. Neskôr vznikli aj v Banskej Bystrici a Košiciach, dnes operácie robia v 13 centrách pre dospelých a jednom pre deti.
Kardiostimulátor má dnes asi 30-tisíc ľudí. Ročne ho na milión obyvateľov u nás dostane asi 350 pacientov. V Česku je to dvojnásobok a v Nemecku až trojnásobok. „Nie každý pacient sa dostane ku kardiológovi. Mnohých liečia praktickí lekári len medikamentózne,“ vysvetľuje jeden z dôvodov Hatala.
Napríklad Slovenská asociácia srdcových arytmií preto pripravuje odporúčania, aké kritériá má pacient pre implantáciu kardiostimulátora spĺňať.
Žijem s ním v súlade
Pacientov podporný prístroj pre srdce v bežnom živote takmer neobmedzuje. „V sedemdesiatke som začal mať problémy s koordináciou a párkrát som odpadol,“ hovorí 82-ročný Ján Hrbek z Bratislavy. Lekár rozhodol, že potrebuje kardiostimulátor.
„Nemal som žiadne nepríjemné subjektívne pocity po zákroku,“ tvrdí pacient. „Intenzívne som vnímal najmä to, že zdravotné problémy, ktoré ma vyradili z viacerých aktivít a navyše deprimovali, sa vyriešili. Mohol som dokonca opäť rybárčiť a pracovať vo vinohrade.“
Pacienti môžu športovať, okrem kontaktných disciplín, akou je karate. Môžu tiež používať elektrické zariadenia ako holiace strojčeky, fény, vysávače, kuchynské roboty, diaľkové ovládače, videohry, mikrovlnné rúry, faxy, kopírky či počítače. Bez problémov sú CT vyšetrenie, elektrokardiogram, mamografia či ultrazvuk.
Opatrnejší by mali byť pri mobile. Treba ho nosiť najmenej 15 centimetrov od generátora impulzov a držať pri uchu na opačnej strane, ako je prístroj umiestnený. Problémom je aj tesná blízkosť stereoreproduktorov, elektrických pracovných nástrojov, hracích automatov a liečba ožarovaním.
Vylúčený je kontakt s ručnými prístrojmi na meranie tuku v tele, elektrickými paralyzérmi, magnetickými matracmi či stoličkami, zbíjačkou či vyšetrenie magnetickou rezonanciou.
(bes)
Kardiostimulátor má u nás asi 30-tisíc ľudí. Ročne ho na milión obyvateľov dostane asi 350 pacientov.
Zachraňuje aj defibrilátor
V tele dnes pacienti majú inteligentné prístroje sledujúce činnosť srdca. Najnovšie sú prepojené s lekárom cez mobil.
Prvé kardiostimulátory dodávali pravidelne 72 impulzov za minútu. Neskôr dokázali zhodnotiť činnosť srdca a vysielali elektrické vzruchy, len ak skutočne jeho aktivita slabla.
Dnes senzory kardiostimulátora sledujú aj frekvenciu dychu. Prístroj dodáva impulzy len s nevyhnutne veľkým napätím.
„Je to cesta, ako predĺžiť prirodzené funkcie, ktoré si srdce napriek zdravotnému problému ešte zachovalo,“ vysvetľuje kardiológ Robert Hatala. „Šetrí sa tým aj energia a predlžuje životnosť kardiostimulátora.“
Pomoc pri arytmii
Pacientom, ktorí trpia nepravidelnou činnosťou srdca, hrozí často infarkt. Arytmiu, čiže náhle spomalenie alebo zrýchlenie srdcovej činnosti, rieši iný typ podporného zariadenia - defibrilátor.
„Je to jediná záchrana takýchto pacientov. Pri náhlej príhode má len jedno percento nádej ju prežiť. Zvyšok zomiera okamžite, prípadne pár dní po udalosti s ťažko poškodeným mozgom pre jeho nedokrvenie,“ hovorí Hatala. Bežná kontrola skrytú srdcovú poruchu nemusí odhaliť, stáva sa to aj profesionálnym športovcom. Chyba sa dá zistiť genetickým vyšetrením.
Defibrilátor sa snaží zastaviť kolaps srdca viacerými opatreniami. Ak treba, dá srdcu aj šokový impulz o sile 700 voltov. Životnosť batérie je okolo štyroch rokov.
EKG cez mobil
Novinkou je home-monitor, čiže defibrilátor spojený cez mobilný telefón so zdravotníckym zariadením. Keď si pacient večer ľahne, prístroj zhodnotí činnosť srdca v priebehu dňa, a ak zaznamená výchylku, pošle správu lekárovi, dokonca aj s nasnímaným EKG.
(bes)
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
