Skutočný príbeh
Autor: Martin z Bratislavy
Dátum uverejnenia článku: 4. júla 2008
Keď bolí, tak bolí Tak mám teda za sebou „nádherný víkend“. Minulý štvrtok ma začala príšerne bolieť horná dvojka (rozumej zub) a keď v piatok nad ránom bolesť poľavila, optimisticky som si povedal: víkend prežijem a v pondelok skočím k zubárke. Samozrejme, v piatok večer príšerná bolesť, takže som začal s tabletkami proti bolesti. Chvíľu to pomáhalo, no potom to bolo o to horšie.
V noci som počítal pouličné lampy, škriabal steny a preklínal predkov, prečo som po nich musel zdediť takúto dispozíciu na zlé zuby.
Keď už aj muchy na lampe boli unavené (nadránom) podarilo sa m zaspať dúfajúc, že keď sa zobudím, bude dobre. Sobota dopoludnia sa dala, dokonca sme mali návštevu a bola sranda, no potom večer to opäť začalo. A horšie ako v predchádzajúce dni.
Úplne vážne som uvažoval nad kladivom, ktoré máme v komore, pred sebou obraz Toma Hanksa vo filme Stroskotanec, keď si na pustom ostrove s korčuľou urobil súkromnú extrakciu. Hriala ma myšlienka, že ten zub vybijem jedným úderom, že konečne budem mať pokoj. Ako však hovorí moja žena: keby chlapi rodili, ľudstvo by vyhynulo... netrúfol som si a keďže sa už bolesť nedala vydržať, zapol som si internet začal hľadať pohotovosti.
Pohotovosť, pohotovosť, pohotovosť... Určite si kladiete otázku, pre ten magor (tj. ja J nešiel na pohotovosť už v piatok. Jednoducho preto, že poslednú zubnú pohotovosť som navštívil ako teenager v Karlovke v zdravotnom stredisku, kde bolo roztrhané kreslo, zlá, ospalá štátna zubárka a miska, stará vŕtačka a úlomky zubov všade naokolo. No bolesť robí zázraky...
A teraz si predstavte, že pri zvyšku síl som našiel súkromnú pohotovosť, ešte k tomu v Ružinove (ja som totiž odtiaľ) a podľa obrázkov to vyzerala byť naozaj služné... Super, štartuje auto a fičím tam!
Je 2,00 hod. v noci. Otváram dvere do čakárne, tam asi 6 nešťastníkov preklínalo osud, ktorý im – rovnako ako mne – nadelil boľavé zuby, alebo si ich neumývali a teraz si to vypili až do dna.
Jeden dokonca predvádzal ukážky ako z hororu – ochkal, zúfal, k tomu vŕtanie zvnútra ambulancie – no naozaj na otočenie sa i fičanie domov, jedným slovom psycháč.
Po cca hodine som sa dostal dnu. Aj napriek bolesti som si pripadal ako sne: usmiata pani doktorka, ochotná sa baviť. Hoci som dostal injekciu proti bolesti a bežne sa čaká vonku, dostal som ponuku zostať vo vnútri, vraj čo tam budem v čakárni sám sedieť!
Potom to už išlo veľmi rýchlo, zub mi otvorila, vytieklo z neho kopec hnisu a do pol hodiny bolo všetko OK. Po troch dňoch utrpenia si líham do postele s pocitom, že sa nemusím báť zmeniť polohu, aby ma zase zub nezačal bolieť, ako málo stačí k dokonalému šťastiu!
Týmto skláňam hlbokú poklonu Denta group, ktorá ambulanciu prevádzkuje. Ak vás niekedy zuby prekvapia v nepracovný deň alebo v noci, stačí zájsť na drieňovú 38 (internet: www.zubpohotovost.sk ), určite sa o vás dobre postarajú!
Martin
