Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk , Dáša Balogová, sociálna pedagogička.
Poznámka autorky článku: V článku boli použité odporúčania z knihy Fenwicková, Elizabeth: Veľká kniha o matke a dieťati. Bratislava, 1991
Dátum uverejnenia článku: 13. jún 2008
Zdroj foto: stockexpert.com
Redakčne upravené
Raz popoludní sme v kruhu mamičiek vášnivo rozoberali tému odvykania detičiek od plienok. V názoroch a skúsenostiach sa naše osadenstvo dosť rôznilo a vyskytlo sa i zopár extrémov, od šesťmesačného dievčatka, ktoré samé ciká, až po trojročného chlapca, ktorý ešte behá s plienkami. Ako to vlastne s odúčaním od plienok je? Kedy je na to najvhodnejší čas?
Ešte pred pár desaťročiami lekárska obec hlásala výstrahy typu „Po roku bez jedinej plienky!“. Dnes, chvalabohu, našim dietkam podobné heslá nehrozia.
Všeobecne totiž prevláda názor, že každé dieťa je v osvojovaní si rôznych činností a schopností výsostne individuálne (ako napokon vo všetkom) a závisí od jeho vlastného „zabudovaného motorčeka“, kedy nadobudne túto „spoločenskú“ vlastnosť. Inak povedané, naučiť sa ovládať vyprázdňovanie sa nedá ako abecedu alebo násobilku. Závisí od dozretia nervových zakončení v oblasti konečníka a močového mechúra, čo rozhodne nijako nedokážeme ovplyvniť a už vôbec nie urýchliť.
To, kedy dieťa bude používať nočník, môžeme skôr na plnej čiare pokaziť a oddialiť nesprávnym prístupom a nepochopením prirodzených vývinových zvláštností nášho dieťaťa – ako sa to zrejme, nevedomky, „podarilo“ nám...
Ako sme sa učili my Ubezpečovaní najbližším okolím a príbuzenstvom, že leto je najvhodnejší čas (bezohľadu na vek dieťaťa) chodiť bez plienok sme sa s vervou pustili do učenia sa našej rok a polročnej dcérky na nočník. Už pred dovŕšením jedného roka spoznala nočník, kedy si na ňom nezáväzne posedela. Výsledok bol premenlivý, ale vediac, že máme ešte čas, boli sme spokojní a vďační aj za malý úspech a s radosťou v očiach sme dcérku chválili.
Postupne sme zvyšovali počet posadení na nočník a s nastávajúcim letom sme nachystali výbavu pre „slušne vychované“ 18-mesačné dievčatko v podobe piatich mininohavičiek. V tom čase sa už malá spoľahlivo pýtala kakať a to takmer vždy s úspechom. Pokladali sme za prirodzené, že keď zvládla toto, s cikaním nebude väčší problém...
Avšak až na pár použití nohavičky ostali beznádejne precikané takmer vždy bezprostredne po oblečení, a to napriek pre dcérku nepochopiteľnému poučeniu „Nono cikať!“. S letom totiž prišli horúčavy a teda aj nadmerná spotreba tekutín- naša malá bola hotová rekordmanka, zvládla aj 1,5 litra denne! A tak cikala takmer neustále.
Občas sa vyskytli väčšie úspechy, kedy sa vypýtala, alebo dokonca aj počas spánku ostala suchá. S dobrými bodmi však prišla aj hrdosť nás rodičov a vidina šetrenia financií na jednom z najdrahších artiklov v súvislosti so starostlivosťou o dieťa – pamperskami. Slávnostne sme kúpili posledný balík, ale Hanka chcela inak. Vycítila, že od nej chceme akosi viac, ako dokáže zvládnuť a jasne nám to dala najavo. Odrazu sa drobné úspechy vytratili. Nielen že sa stále pocikávala, ale sa aj prestala pýtať a boli sme tam, kde pred tromi mesiacmi.
A situácia dnes? Vo svojich 21 mesiacoch má dcérka plienky po celý deň aj noc a vždy pri prebaľovaní skúšame nočník – väčšinou s úspechom. Teraz už vieme, že sme spravili chybu a poučením pre nás ostal fakt, že „tlačiť na pílu“ je zbytočné. Keď to nejde, tak to nejde ...
Ak aj vy práve prežívate podobné obdobie, prečítajte si nasledovné odporúčania, ako sa vyvarovať neúspechu a zároveň dieťatko ušetriť zbytočných tráum.
Niekoľko základných faktov o cikaní a kakaní: pocit plného konečníka a plného močového mechúra si dieťa začne uvedomovať v priebehu druhého roka, spravidla až medzi druhým a tretím rokom zvládanie vyprázdňovania neprebieha plynule a priamočiaro, dieťa môže prekonať veľký skok a naraz sa vrátiť o niekoľko mesiacov späť u každého dieťaťa prebieha proces rôzne, u niektorého rýchlejšie, u iného pomaly dievčatá sa spravidla naučia ovládať močový mechúr skôr ako chlapci ovládanie stolice a moču obyčajne neprebieha súbežne, niektoré deti dosiahnu jednu schopnosť skôr (zvyčajne kakanie) ako druhú aj ak už dieťaťu nedávate plienky, stále sa môže stať nehoda, je to prirodzené dojčené deti kakajú zriedkavejšie, je normálne ak dieťa nekaká denne časté pomočovanie môže spôsobiť aj malá kapacita močového mechúra, ktorá je vrodená a teda zdedená po rodičoch príčinou nočného pomočovania až do mladšieho školského veku môže byť úzkosť dieťaťa, napätie a konflikt v rodine, alebo silný zážitok, preto nepomôže, ak mu na noc nedáte piť!!! Čo je dôležité: Nenahliehajte! Čo rozhodne nerobiť v snahe o naučenie sa na nočník je prílišný nátlak. Nútenie, prípadne súrenie dieťaťa – „Rýchlo sa vycikaj, musíme sa ponáhľať“ vám a vášmu baby úspech rozhodne nezaručí. Nepomôže ani karhanie, ak sa po „trónení“ nedostaví výsledok, alebo ak sa pociká do plienky. Určite nejde o vzdorovitosť, alebo o roztopašnosť.
Najhoršie, čo môžete urobiť, je trestanie dieťaťa a to najmä fyzické. Uvedomte si, že keď dieťa na ovládanie vyprázdňovacích reflexov nie je zrelé, nemôže chápať, čo urobilo zle a za čo ho trestáte. Olej do ohňa prilejete, ak budete dieťatko porovnávať s inými deťmi, ktoré už cikanie a kakanie zvládajú, resp. ak mu budete robiť výčitky („Si už veľký/á, už si to mal/a dávno vedieť!“).
Neskúmajte, či je v nočníku dostatočné množstvo, ani neprejavte odpor nad jeho obsahom – dieťa zahanbíte a bude len prirodzené, ak sa tejto činnosti bude chcieť nabudúce vyhnúť. Ak je dieťa vystavené viacerým novým alebo rušivým vplyvom (napr. príchod súrodenca, sťahovanie, dovolenka, rozvod), počkajte s odvykaním na pokojnejšie obdobie.
Nebuďte ľahostajní k drobnejším úspechom (napr. ak sa vypýtalo cikať, ale necikalo, alebo sa pocikalo), nie je to samozrejmosť. Ak sa úspech dlho nedostaví, robíte chybu, alebo dieťa ešte nie je dostatočne zrelé. Hlavne nerobte paniku a nebuďte úzkostliví.
Čím možno dieťaťu pomôcť Prvotné oboznámenie sa s nočníkom môže prebehnúť oveľa skôr (okolo prvého roka), ako dôjde k samotnému odúčaniu. Najprv dieťa s nočníkom zoznámte, pokojne a kľudným hlasom mu vysvetlite, na čo nádobka slúži. Ukážte mu, ako sa na ňu sadá. Niektoré dieťa si sadne bez problémov, ďalšie sa bojí a rozplače alebo utečie. V tom prípade ho nenúťte a skúšajte znovu napríklad za dva-tri dni, keď sa prestane vzpierať. K učeniu vyberte obdobie, keď máte dostatok času, nikdy nie v zhone.
Dieťa činnosť nielen spozná, ale si ju aj obľúbi, najmä ak mu ju spríjemníte knižkou alebo inou hračkou. Úspech je pravdepodobnejší, ak mu budete nočník často pripomínať (najmä po jedle, spánku).
Náš tip: Výbornou motiváciou môže byť spievajúci nočník, ktorý sa po vyprázdnení dieťa rozospieva.
Dôverujte dieťaťu Dôverujte negatívnej odpovedi, i keď sa predtým stala nehoda. Dobre spravíte, ak mu dovolíte chodiť s vami na záchod, bude mať možnosť odpozorovať a napodobniť vás. Nenechávajte ho sedieť na nočníku príliš dlho, len niekoľko minút, výsledok nie je ekvivalentný cvičeniu.
Najlepšie však svojmu batoľaťu pomôžete, ak so samotným odvykaním od plienok vyčkáte na správny čas. Nedbajte na rady okolia a skúsenosti iných mamičiek. Vaše dieťatko má vlastné telíčko a samo vám napovie, kedy je pripravené – fyziologicky aj psychicky. Pravdepodobne to bude vtedy, keď je často po vyspatí (cez deň aj v noci) suché, pýta sa na nočník, uvedomuje si význam jeho použitia a je na seba patrične hrdé.
A hlavne, zamerajte sa na úspechy – za každý aj ten najmenší dieťa chváľte, chváľte, chváľte. Vaša ratolesť bude na seba pyšná a vy posilníte žiaduce správanie.
