Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk , Dáša Balogová, sociálna pedagogička
Dátum uverejnenia článku: 11. jún 2008
Redakčne upravené
Je nepochybné, že rozvodom najviac trpia deti. Trpia okolnosťami, ktoré k odchodu rodiča viedli, ako aj jeho priebehom, kedy prichádzajú o životné istoty. To, čo je však z hľadiska kvality budúceho života týchto detí najpodstatnejšie, sú trvalé následky na duši. Jedným z najzávažnejších dôsledkov zvlášť neuváženého a drastického rozvodu rodičov sú problémy detí v oblasti psychosexuality, teda v spôsobe a forme prežívania pohlavných vzťahov ako aj vlastnej sexuálnej identifikácie.
Intímne vzťahy Detí s rozvodovou traumou môžu mať ťažkosti pri nadväzovaní a udržaní intímnych vzťahov. Koreňom všetkých problémov je tu neprítomnosť jedného z rodičov v domácnosti. Rodič rovnakého pohlavia je nesmierne dôležitý pre stotožnenie sa dieťaťa so svojou pohlavnou a sociálnou rolou. Ak rodič chýba, chýbajú i príležitosti vidieť ho, ako koná, aké práce vykonáva v domácnosti, ako a aké vzťahy nadväzuje. Rodič opačného pohlavia zasa slúži na modelovanie vzťahov dieťaťa k ľuďom opačného pohlavia vo všeobecnosti.
Syn vyrastajúci bez otca tu postráda otca nielen ako učiteľa, ktorý by ho uviedol do mužského sveta, ale i ako usmerňovateľa v jeho milostných záležitostiach. Chlapcovi nemá kto ukázať, ako sa nadväzujú vzťahy k dievčatám. U chlapcov z rozvedených rodín možno badať zdržanlivosť pri styku s dievčatami a strach z odmietnutí (v zmysle presvedčenia “Som ako otec, ktorého matka odmietla”).
Ak dcéra žije bez otca, nemá sa ako naučiť, ako sa správať k mužom. Nemá možnosť zistiť, akí sú a ako vnímajú ju samotnú. V prítomnosti mužov a chlapcov sa cíti neistá, úzkostlivá, nervózna. Ak dievča odmietol prvý muž v jej živote – otec, objavuje sa u nej obava, že pri akomkoľvek milostnom vzťahu sa tento scenár zopakuje. Toto môže vyústiť do dvoch situácií: buď dievča vôbec nie je schopné nadviazať partnerský vzťah pre svoju zdržanlivosť, alebo kontakty začne nadväzovať príliš skoro s vedomím, že ak bude sexuálne dostupná, upúta pozornosť mužov.
Problémy pri nadväzovaní intímnych kontaktov chlapcov i dievčat z rozvedených rodín pramenia z obavy napodobniť nepodarený vzťah rodičov. Dieťa môže aj pod vplyvom rodiča, s ktorým ostalo, úplne zanevrieť na osoby opačného pohlavia vo všeobecnosti.
K neschopnosti nadviazať intímny vzťah často prispieva i veľká závislosť na osamelom rodičovi. Láska dieťaťa, v optimálnych podmienkach rozložená medzi dvoch rodičov, v neúplnej rodine spočíva len na jednom z nich, avšak o to pevnejšie. Dieťa môže akúkoľvek svoju snahu nadviazať blízky vzťah s iným človekom pokladať za zradu a opustenie rodiča. Jeho závislosť sa môže preniesť i na istoty domova a snaha nadväzovať partnerské vzťahy môže úplne absentovať.
Sexuálna identifikácia
Od narodenia sa deti oboch pohlaví sexuálne identifikujú s matkou. U chlapcov neskôr s uvedomovaním si samého seba (okolo 3. roka) dochádza k preorientácii na mužský vzor otca. S rolou muža sa teda syn zvnútorňuje prostredníctvom identifikácie s otcom, dcéra sa ženou stáva stotožnením sa s matkou. Na identifikáciu s rodičom je však potrebný pravidelný a každodenný styk s ním.
V prípade, že v rodine chýba otec, chlapec nemá toľko príležitostí pozorovať ho. Vo výchove dominuje matka. Takýto chlapec spravidla koná menej mužsky, prípadne môže dôjsť i k zoženšteniu – k feminite. Paradoxne sa môže objaviť aj prehnané zdôrazňovanie svojej mužskej role tým, že chlapec sa snaží prekonať ženské črty maskovaním sa za tvár “supermana”.
Podobne i v prípade dievčaťa žijúceho s matkou môže dôjsť k identifikačným problémom. Dievča prevezme mužské, teda maskulinné črty – identifikuje sa s otcom, aby získalo viac náklonnosti od matky, ktorá po otcovi stále túži. K preberaniu chlapčenských vzorov správania môže pravdepodobne dôjsť (podobne ako u chlapca žijúceho s matkou) i v prípade, ak dievča žije s otcom.
Maskulinita u dievčat je menej častým javom ako feminita u chlapcov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že rozvodom väčšinou odchádza pre chlapca “dôležitejší” rodič - otec. Jeho postrádaním, na rozdiel od dcér, syn prichádza o viac – o možnosť zvnútorniť si vlastnú pohlavnú rolu.
Sexuálna orientácia Dlhohodové citové a existenčné strádanie pravidelnej prítomnosti jedného z rodičov môže vyvolať aj odchýlky v sexuálnej orientácii, tj. homosexualitu alebo bisexualitu u chlapcov i dievčat.
U chlapcov sa v rozvrátenej rodine často vyskytuje nenávisť voči otcovi (pre nedostatok záujmu, opustenie, brutálne správanie) - homosexualitu potom možno vysvetliť ako snahu poprieť nenávisť voči otcovi.
Na druhej strane v rodine manipulatívnej a vyzývavej matky sa u chlapca môže objaviť primárny strach zo žien a z ovládania nimi, vyhľadáva teda bezpečnejšie vzťahy s mužmi. Ďaľšou možnou príčinou prejavenia sa mužskej homosexuality je pociťovanie celoživotnej straty z neprítomnosti otca vo výchove, čo vyúsťuje v potrebu náklonnosti mužov.
Podobne ako u chlapcov v rozvedenej rodine aj u dievčat sa často vyskytuje nenávisť voči matke (za to, že odišla od otca, resp. dovolila mu odísť) a podvedomá túžba poprieť túto nenávisť láskou k ženám. Rovnaká situácia môže vyvolať aj opačnú citovú reakciu – dcéra otca zavrhuje, za to že rodinu opustil, zatiaľ čo matka tu stále je. Dievča mužom nedôveruje, má z nich strach a nie je schopná nadviazať s nimi kontakt. Objekt lásky hľadá v spoľahlivejšej žene.
Na záver treba zdôrazniť, že nie v každej neúplnej rodine po rozvode musí u detí zákonite dôjsť k psychosexuálnym handicapom. Záleží na hĺbke citových úrazov spôsobených rozvodom, dĺžke ich pôsobenia a predovšetkým na schopnosti dospelých udržať situáciu „na uzde“.
Napriek ťažkému obdobiu v rodine je nutné zachovať normálnu atmosféru, kedy láska a starostlivosť o deti je rozložená pokiaľ možno rovnomerne medzi oboch rodičov. Vo väčšine prípadov neúplných rodín je na čele matka. Pravidelný a plnohodnotný kontakt s otcom je však nevyhnutný a to pre deti obidvoch pohlaví - synovia musia mať možnosť nasávať podnety z mužského vzoru a dcéry zas príležitosť konfrontácie s mužským svetom.
Otcovia by dcéry mali primerane ubezpečovať o ich atraktivite a zaujímavosti pre druhé pohlavie, synov zasa o ich schopnosti zaujať iné dievča. Mama i otec by si mali vždy nájsť čas porozprávať sa o milostných záležitostiach zrejúcich mladých žien a mužov, poskytnúť im priestor na vyrozprávanie sa, podať radu či informáciu. Dôležitým momentom je i zachovanie pozitívneho obrazu bývalého manželského partnera pred deťmi.
Dieťa nesmie byť prirovnávané k neschopnému rodičovi, lebo začne o sebe pochybovať. Naopak, musí cítiť bezpodmienečnú lásku otca aj mamy a vedieť, že rozvodom odchádzajúci rodič neopustil jeho, ale partnera.
