Prinášame vám skučotný príbeh v originálnom znení tak, ako sme ho dostali od našej návštevníčky, p. Kataríny.
Hladala som sekciu do ktorej by sa hodil moj pribeh, snad je tato vhodna... mame s muzom krasny vztah, vdaka bohu, ze je tomu tak, mame krasneho 19-mesacneho synceka Markusa, ked mal maly 13 mesiacov tak som planovane otehotnela, aby sme si doplnili parik, uzasne natom je, ze sa nam to podarilo a cakali sme dievcatko, neuveritelne sme sa tesili na malicku, pomaly sme chystali vybavicku, na internete som si precitala vsetky mozne dostupne informacie, ci uz sa tykali priamo mna ako nastavajucej mamicky, ci uz babatka, ci uz pripadnych komplikacii, do poradne som chodila pravidelne s gynekologickou-porodnickou som mala vyborny vztah, bavili sme sa vzdy otvorene, co mi vyhovovalo, lebo som mala vzdy milion otazok, ktore ona zodpovedala s usmevom... v 6-tom mesiaci presne v 27-tom tyzdni gravidity sa mi moja malicka zacala pomenej hybat, co som spozorovala ihned lebo dovtedy to bolo aktivne babatko, ktore sa dokazalo prekorpcnut niekolko krat za den :)) bolo to uzasne, manzel sa tesil somnou a vzdy s nemym uzasnom pocuval s uchom na brusku a s laskou sa dotykal bruska len aby ju citil...aj som si citala, ze dieta dokaze uzasnych 12 hodin spinkat ale je problem ak sa babo nehybe viac ako 12 hodin a okamzite som kontaktovala svoju lekarku, ze sa mi nieco nezda, ona ze pridite pozrieme sa nato... doverovala som jej a pre istotu som si vzala aj veci do nemocnice pre pripad hospitalizacie... zacnem tym, ze ma nevysetrila ako gynekolog-porodnik ona v ambulancii pre pripad, ci som otvorena, ci nie, zdalo sa mi to cudne, ale mala som pocit, ze vie co robi, poslala ma na ultrazvuk, pri ktorom mi lekarka (neviem meno) povedala, ze zavola este kolegu na konzultaciu, obaja sa po vysetreni dohodli, ze akcia srdiecka tam je, babo sa sice naozaj pomenej hybe a ze mam menej plodovej vody ako by malo byt, uz mi stekal studeny pot po tele lebo som tusila niake problemy, potom ma poslali na echo popocuvali srdiecko a poslali ma spat ku lekarke... precitala si spravu kolegov a poslala ma domov s tym, ze plodovej vody mam sice pomenej ale nie je to kriticke mnozstvo!!! vravim jej, ze aky je dovod ubytku, ci to neprinesie niake problemy, ci bude malicka v poriadku... ubezpecila ma, ze ano a este ma prosili, aby som necitala na internete, lebo potom su "pacientky vystrasene" a podobne... skratim to tym, ze v ten tyzden som tam bola este 2x lebo som uz tusila problemy, ziadne zmeny nenastali... posledny den bol stvrtok 28.09.2006 ked som navstivila lekarku, ze sa mi to nezda... poslali ma znova domov, ze mam prist normalne na druhy tyzdne na poradnu... nezdalo sa nam to s manzelom, maly sme velmi blby pocit... v pondelok 02.10.2006 som rano zobudila muza, ze mam strasne bolesti v podbrusku, zenam to bude viac hovorit, presne take bolesti som mala ako v prvy den menstruacie, ostre silne, muz vravel, ze by to tak nemalo byt, ze nech sa obelecieme a co najskor pojdeme za lekarkou aby sa na mna pozrela... behom 10 minut som sa zacala obliekat a zrazu ako ked prepichnete balon plny vody mi okamzite mi odtiekla plodova voda a zacala som velmi krvacat... uz som vedela, kolka bije... dostali sme s manzelom sok... cela som sa triasla ledva som sa obliekla... s placom sme dorazili do 10 minut do nemocnice s tym, ze manzel uz cestou v aute volal, nech pripravia operacny sal, opisal im co sa stalo...ked sme tam dorazili, upozornujem, ze aj ked som mala vlozku, prekrvacala som vsetko, nohavice po kolena boli od krvi a o strasnych bolestiach nevraviac, ma okamzite zacali vysetrovat, na ultrazvuku bolo jasne, ze malicka neprezila, ze mi hromadne odtiekla polodova voda a okamzite mi musia pomoc, lebo vykrvacam, moj sok sa premenil na prazdnotu, proste som spolupracovala, nic som nekomentovala a pravdu povediac myslela som na mojho synceka a manzela... na nic ine som sa nevedela sustredit... manzel plakal bol v strasnom strese a inak slusny clovek tam musel s krikom popohnat personal aby sa konecne zacali hybat lebo mi slo o zivot...ked ma pripravovali na cisarsky rez, lekar ma vysetroval tak strasne bolestivo, ze este dnes skoro dva tyzdne po zakroku mam na bruchu modriny, narovinu taky idiot by si zasluzil poriadnu po papuli, aby vedel ako pristupovat k zene... ale to uz radsej nekomentujem... po zakroku som sa zobudila na pooperacnej izbe a plakala som... prisiel kumne lekar, co ma operoval a povedal mi vlastne co sa stalo... mne odtekala plodova voda, predcasne sa mi odlupovala placenta a kedze nebol ziaden zasah odlupila sa mi a naraz mi odtiekla plodova voda, pod placentpu som mala hematom 200x300mm !!! nikto to nevidel na UZ, co sposobilo, ze nasa dcerka, ktora mala 760g neprezila, lebo nemala kyslik!!!! v niektory den pred vizitou som si precitala moj chorobopis len sa mi potvrdilo, co som si myslela, lebo som si stale obnovvala informacie prostrednictvom internetu... ide tu vlastne o zanedbanie povinnosti lekara voci pacientke... prezivam neskutocnu bolest ale nehysacim, mam rodinu, ktoru nekonecne milujem a mam manzela, ktory mi je neuveritelnou oporou... tymto pripevkom by som najprv chcela velmi pekne podakovat celemu teamu redakcie, ze su tak uzasni a poskytuju mamickam cenne informacie, vdaka nim by sa dalo vela veciam zabranit!!! tento prispevok je aj pre mamicky, ktore prosim aby denne citali a informovali sa nech sa podelia medzi sebou o skusenosti aby predisli zlym a traumatickym skusenostiam a hlavne aj koli pristupu niektorym lekarom, ktori vam nepovedia vsetko, co by ste mali vediet... verim, ze po tych 3-4 rokoch sa pokusime o dalsie dieta lebo sme nezatrpkli a necitime ani nenavist, ale uz sa rozhodneme iba pre sukromnu kliniku, kde je starostlivost ina ako v beznych nemocniciach kde je v cakarni 30-40 zien a lekar ma ordinacne hodiny 2x v tyzdni 2,5 hodiny...ide to ako v tovarni na pase, tu sa o pristupe neda ano hovorit... dakujem, ze som sa mohla s vami podelit o moju nie prilis dobru skusenost
Katarina
