Tento článok bol uverejnený so súhlasom EUROCORD-SLOVAKIA
Úvod Pupočníková krv (placentárna krv, PK) je krv novorodenca, ktorá ostáva v placente po prerušení pupočníka. Podobne ako kostná dreň a periférne cirkulujúca krv aj PK obsahuje veľké množstvo krvotvorných kmeňových a progenitorových buniek s charakteristickou schopnosťou sebaobnovy a diferenciácie, ktoré reprezentujú prekurzory krvotvorných buniek. Záujem o použitie pupočníkovej krvi, ako alternatívneho zdroja kmeňových buniek na liečenie získaných a geneticky podmienených ochorení, vo svete prudko vzrástol po prvej úspešnej transplantácii PK v roku 1988. Z odborného hľadiska vykazujú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi v porovnaní s kostnou dreňou vysoký migračný potenciál a väčšiu kapacitu pre sebaobnovu a dlhodobú kultiváciu. Veľkou výhodou placentárnej krvi z praktického prístupu je jej ľahká dostupnosť, odber bez rizika, možnosť kryokonzervácie a uskladnenia.
Spracovanie pupočníkovej krvi na Slovensku. V roku 1997 bola na Slovensku, za účelom prípravy transplantátov z pupočníkovej krvi pre medzinárodnú výmenu a súrodeneckú transplantáciu, založená nezisková organizácia Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, o.z (Eurocord – Slovakia) - neštátne zdravotnícke zariadenie. Táto organizácia so štatútom výskumného a vývojového pracoviska pripravuje transplantáty na základe licencie Ministerstva zdravotníctva SR (podľa zákona 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach). Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, o.z. je členom medzinárodnej výmennej siete darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi Bone Marrow Donors Worldwide (BMDW).
Hoci je pupočníková krv cenným zdrojom krvotvorných buniek, pri väčšine pôrodov je likvidovaná ako biologický odpad. Dôvodom sú vysoké náklady na odber, spracovanie a uskladnenie PK, ktoré nie sú ani z časti hradené zo zdravotníckeho systému.
Odber PK Pupočníková krv sa odoberá až po narodení dieťaťa a prestrihnutí pupočníka, preto je odber bezbolestný a nepredstavuje žiadne riziko ani pre matku ani pre novonarodené dieťa. Placentárnu krv odoberajú zaškolení gynekológovia. Veľmi dôležité je pri odbere dbať na sterilné podmienky, aby nedošlo ku kontaminácii tohto vzácneho biologického materiálu.
Laboratórne spracovanie a zmrazenie PK Odobratá placentárna krv je spracovaná najneskôr do 48 hodín od pôrodu, podľa štandardného protokolu, v uzavretom systéme v boxe s laminárnym prúdením vzduchu biohazard II v priestore so samostatnou vzduchotechnikou s filtráciou vzduchu. Eurocord -Slovakia je držiteľom certifikátu Správnej výrobnej praxe pre výrobu transfúznych liekov - spracovanie pupočníkovej krvi. Bezprostredne po spracovaní prechádza PK naprogramovaným a kontrolovaným procesom postupnej kryokonzervácie v zmrazovacom prístroji. Po dosiahnutí teploty -180 °C je zmrazená pupočníková krv pripravená na uskladnenie v tekutom dusíku pri teplote – 196°C prakticky na neobmedzené časové obdobie.
Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek (TKKB). V súčasnosti sa transplantácia krvotvorných kmeňových buniek používa pri viac ako 50 ochorení. TKKB sa rozdeľuje na autológnu a alogénnu. O autológnej transplantácii hovoríme pri transplantácii vlastných krvotvorných kmeňových buniek z vlastnej pupočníkovej krvi alebo z vlastnej kostnej drene. Alogénnou transplantáciou sa rozumie transplantácia, keď krvotvorné kmeňové bunky pochádzajú od súrodenca alebo od nepríbuzného darcu. Hoci sú kostná dreň aj PK zdrojmi krvotvorných kmeňových buniek, zistili sa medzi nimi určité signifikantné rozdiely. PK nepredstavuje žiadne riziko pre darcu, žiadnu záťaž darcu, minimálne riziko prenosu vírusovej infekcie a znížené riziko reakcie štepu proti hostiteľovi. Schopnosť prijatia štepu z PK pri 5- až 10- násobne menšom počte jadrových buniek v porovnaní s kostnou dreňou odráža funkčné a početné rozdiely medzi týmito dvoma zdrojmi krvotvorných buniek. Na základe klinických štúdií sa ukazuje, že transplantácia pupočníkovej krvi poskytuje lepšiu dlhodobú rekonštitúciu hematopoetického rezervoáru v zmysle vyššej frekvencie spoločných progenitorových a menej zrelých pluripotentných progenitorových buniek v porovnaní s transplantáciami kostnej drene. Autológny transplantát z pupočníkovej krvi však nemôže byť použitý pri ochoreniach, ktoré sú geneticky podmienené a u tých, ktorých začiatok siaha do obdobia pred narodením. Vlastné krvotvorné kmeňové bunky môžu byť aplikované iba pri ochoreniach, kde je riziko odobratia nádorových buniek relatívne nízke. V praxi sa však pri mnohých ochoreniach alogénna transplantácia nepoužíva z dôvodu závažných potransplantačných komplikácií. Celkovo však platí, že výber liečby závisí od množstva rôznych faktorov, preto je výber liečby u konkrétneho pacienta veľmi individuálny.
Potenciálne využitie kmeňových buniek v budúcnosti. Najnovšie poznatky z výskumu poukazujú na veľké možnosti využitia kmeňových buniek v budúcnosti. Zistilo sa, že zmrazená pupočníková krv môže slúžiť ako alternatívny zdroj tzv. mezenchýmových kmeňových buniek, ktoré dokážu vytvárať kostné, tukové a spojivové tkanivo. Zaujímavou skutočnosťou je i fakt, že z ľudskej PK bola odvodená pluripotentná populácia buniek, ktorá má schopnosť cieleného vývoja smerom do mezodermálnej, endodermálnej a ektodermálnej bunkovej línie. Klinické štúdie ako aj experimenty na zvieracích modeloch z posledných rokov informujú o možnom použití kmeňových buniek získaných z rôznych zdrojov (vrátane PK) aj pri nehematologických aplikáciách ako sú napr. oprava poškodeného myokardu, cukrovka, ochorenia pečene, neurodegeneratívne poruchy: Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba.
Všetky tieto údaje potvrdzujú, že pupočníková krv je zaujímavým a uznávaným biologickým materiálom, ktorý má obrovský význam nie len z vedeckého pohľadu, ale aj z perspektívneho využitia v bunkovej terapii a regeneratívnej medicíne.
