Pre PRIMAR.sk: MUDr. Bergendiová
Pneumo - Alergo centrum , Uzbecká 16, 821 06 Bratislava
Dátum uverejnenia článku: 15. apríl 2008 (aktualizované)
NIOX – čiže meranie množstva oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu patrí k najmodernejším funkčným diagnostickým metódam pri stanovení diagnózy bronchiálnej astmy.
K skorej diagnostike bronchiálnej astmy, samozrejme okrem dôkladnej anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, napomáhajú aj FUNKČNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY. Pomocou nich zisťujeme akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu základné funkčné vyšetrenie pľúc, ktorým nemusíne zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov.
Špecifickými vyšetreniami sú bronchomotorické testy. Ide o provokačné testy, kedy sa pacientovi podá histamín, acetylcholín, alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu.
Najcitlivejšia metóda na stanovenie alergického zápalu v dýchacích cestách je stanovovanie NO (oxidu dusnatého) vo vydychovanom vzduchu. Jeho názov je NIOX a jeho zásluhou sa podstatne zrýchlila diagnostika bronchiálnej astmy. Prístroj vie určiť z výdychu prítomnosť a množstvo oxidu dusnatého (NO), ktorý pľúca zdravého človeka vylučujú len v minimálnom množstve. Pri alergickom zápale tvorba NO stúpa, pričom pôvod má v alergickým zápalom zmenených epiteliálnych bunkách dýchacích ciest. Hodnotíme ním aktivitu zápalového procesu dýchacích ciest. Hodnoty NO veľmi rýchlo reagujú na liečbu alebo zhoršenie ochorenia. Je to unikátna, jednoduchá, pre pacienta nebolestivá, časovo nenáročná metóda, pričom výsledok je ihneď k dispozícii a podľa neho sa upravuje liečba. Ide o veľmi citlivý ukazovateľ najmä pokiaľ ide o stanovenie aktivity astmatického zápalu dýchacích ciest, ktorý je podkladom tohoto ochorenia. Toto vyšetrenie je porovnateľné s vyšetreniami, ktoré boli invazívne, časovo náročné a veľmi nepríjemné pre pacienta, ako sú napríklad biopsia bronchiálnej sliznice alebo bronchomotorická laváž. O týcho súvislostiach sa pritom až donedávna vôbec nevedelo. Takže, celkom logicky, práve za objav podstaty oxidu dusnatého v procesoch ľudského organizmu získala v roku 1998 trojica amerických lekárov aj Nobelovu cenu za medicínu. Od neho sa potom odvíjala aj konštrukcia spomínaného prístroja, ktorý napríklad dokáže zistiť aktívny alergický zápal aj v prípade, že sa pacient sám cíti subjektívne dobre a tradičnými metódami nič nezistí ani lekár.
Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí. Dnes už máme také diagnostické prístroje, že prakticky každému pacientovi dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak jeho stav bude dlhodobo stabilizovaný a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne, či v dlhších časových intervaloch. Napokon aj ľudia trpiaci cukrovkou či vysokým krvným tlakom vedia, že so svojou diagnózou musia žiť neustále. Inak sa ich stav skôr či neskôr znovu prudko zhorší.
