Pre primar.sk, vrátane ilustrácie: Pneumo - Alergo centrum
Charakteristika Bronchiálna astma je zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje reverzibilnou (alebo parciálne reverzibilnou) bronchiálnou obštrukciou, bronchiálnou hyperreaktivitou na rôzne stimuly a vznikom histopatologických zmien.
Príčiny Je dokázateľné, že výskyt alergických ochorení – ako je napríklad alergická nádcha, potravinová alergia, bronchiálna astma, ekzém - v posledných desaťročiach stúpa a stávajú sa závažným celospoločenským problémom.
Genetické faktory ako príčina pre vznik alergie sa predpokladajú, ale tiež sa vie, že genetika nie je dôvodom zvyšujúceho sa výskytu alergických ochorení. Existujú dve základné hypotézy ovplyvňovania výskytu alergie vonkajším prostredím. Sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“, kde patrí napr. vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov, budov, kde trávime 95% svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Veľmi nepriaznivo pôsobí aj klimatizácia v miestnostiach, pričom jej zásluhou vzniká v danom priestore doslova semenisko choroboplodných zárodkov. Zároveň teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím je pre horné dýchacie cesty veľkou záťažou a u mnohých ľudí sa tým oslabuje celý ich obranný systém.
Zdravé dých. cesty
Astmou postihnuté dých. cesty
Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia vedie aj chýbanie protektívnych faktorov – hygienická hypotéza – typických pre starší, tradičný životný štýl – tzv. sterilizácia prostredia, menší počet detí v rodinách, prehnaná liečba antibiotikami a i. Všetko sú to faktory, ktoré znižujú stimuláciu imunitného systému a tak spôsobujú nárast počtu alergii. Dnes sa už vo svete preferuje názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (prostredie typické pre hospodárske dvory - deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a zreteľný je aj nižší výskyt alergii. Tiež nadmerná liečba detí antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale zároveň porušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z veľmi dôležitých faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
Klinické príznaky Vo verejnosti stále pretrváva nesprávna predstava, že astmatici sú ľudia, ktorí majú problémy s dýchaním. Astma sa však veľmi často prejavuje aj dlhodobým kašľom. Deti sucho, dráždivo kašľú v určitých obdobiach, keď sú priedušky stiahnuté a nevládzu ventilovať vzduch tak, ako treba. Jedným z prvých varovných príznakov ochorenia je aj kašeľ po námahe alebo dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu. Astma sa môže prejavovať aj ťažkosťami s dýchaním. Pacientove ťažkosti sa objavujú po námahe, prípadne po infekcii dýchacích ciest, pričom sa pridružia aj piskoty sprevádzajúce dýchanie. Najdôležitejšie pri ochorení bronchiálnej astmy je včasné stanovenie diagnózy. Každé oneskorenie liečby je pre chorého nepriaznivé, vzhľadom k možnej prestavbe pľúcneho tkaniva v dôsledku zápalu. Veľmi dôležitá je ANAMNÉZA, čiže dôkladné vypočutie pacienta so zistením všetkých ťažkostí jeho, ale aj ťažkostí v jeho rodine.
Fyzikálne vyšetrenie a analýza symptómov ako je kašeľ, tieseň, tlak alebo pálenie na hrudníku, piskoty, ťažkosti s dýchaním, prípadne ťažkosti s dýchaním po námahe nám pomôže stanoviť v akom stupni je ochorenie.
K skorej diagnostike napomáhajú FUNKČNÉ DIAGNOSTICKÉ METÓDY, pomocou ktorých zisťujeme akého typu a v akom štádiu je bronchiálna astma. Patrí k nemu aj základné funkčné vyšetrenie pľúc. Týmto vyšetrením sa však nemusia zachytiť žiadne zmeny funkčných parametrov. Špecifickými vyšetreniami sú bronchomotorické testy. Ide o provokačné testy, kedy sa pacientovi podá histamín, acetylcholín, alebo sa zaťaží fyzickou námahou a porovnávaním jednotlivých funkčných parametrov zistíme, či nastala zmena, ktorá je typická pre bronchiálnu astmu. Najcitlivejšia metóda na stanovenie alergického zápalu v dýchacích cestách je stanovovanie NO (oxidu dusnatého) vo vydychovanom vzduchu, ktoré stanovujú v Pneumo-Alergo Centre ako jediný na Slovensku.. A donedávna aj v rámci celej Višegrádskej štvorky. Jeho názov je NIOX a jeho zásluhou sa podstatne zrýchlila diagnostika bronchiálnej astmy.
Prístroj vie detekovať z výdychu prítomnosť a množstvo oxidu dusnatého (NO), ktorý pľúca zdravého človeka vylučujú len v minimálnom množstve. Pri alergickom zápale tvorba NO stúpa, pričom pôvod má v alergickým zápalom zmenených epiteliálnych bunkách dýchacích ciest. Hodnotíme ním aktivitu zápalového procesu dýchacích ciest. Hodnoty NO veľmi rýchlo reagujú na liečbu alebo exacerbáciu (zhoršenie ochorenia). Je to unikátna, jednoduchá, pre pacienta nebolestivá, časovo nenáročná metóda, pričom výsledok je ihneď k dispozícii a podľa neho sa upravuje liečba. Ide o veľmi citlivý ukazovateľ najmä pokiaľ ide o stanovenie aktivity astmatického zápalu dýchacích ciest, ktorý je podkladom tohoto ochorenia. Toto vyšetrenie je porovnateľné s vyšetreniami, ktoré boli invazívne, časovo náročné a veľmi nepríjemné pre pacienta, ako sú napríklad biopsia bronchiálnej sliznice alebo bronchomotorická laváž. O týcho súvislostiach sa pritom až donedávna vôbec nevedelo. Takže, celkom logicky, práve za objav podstaty oxidu dusnatého v procesoch ľudského organizmu získala v roku 1998 trojica amerických lekárov aj Nobelovu cenu za medicínu. Od neho sa potom odvíjala aj konštrukcia spomínaného prístroja, ktorý napríklad dokáže zistiť aktívny alergický zápal aj v prípade, že sa pacient sám cíti subjektívne dobre a tradičnými metódami nič nezistí ani lekár.
Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí. Dnes už máme také diagnostické prístroje, že prakticky každému pacientovi dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak jeho stav bude dlhodobo stabilizovaný a on sa postupne buď celkom zaobíde bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne, či v dlhších časových intervaloch. Napokon aj ľudia trpiaci cukrovkou či vysokým krvným tlakom vedia, že so svojou diagnózou musia žiť neustále. Inak sa ich stav skôr či neskôr znovu prudko zhorší.
Liečba V súčastnosti sú najväčšie rezervy práve vo vedení dlhodobej liečby AB. Opakované stavy hvízdania, dýchavice ľahkej, stredne ťažkej alebo dokonca ťažkej, vyžaduje väčšinou už nasadenie dlhodobej liečby s použitím liekov s protizápalovým, ktoré majú aj preventívny význam. K protizápalovým liekom pri liečbe astmy patria antileukotriény a inhalačné kortikoidy. Nový nesteroidný prístup ponúkajú antileukotriény. Súčasné medzinárodné návody na liečbu AB odporúčajú zaradenie antileukotriénov pri liečbe AB v II. kroku liečby pri ľahkej perzistujúcej a ponámahovej AB ako monoterapiu. Tiež sa používajú ako aditívne lieky (kombinovaná liečba) pre II. stupeň – ľahkú perzistujúcu AB a III. stupeň – stredne ťažkú perzistujúcu AB. Veľmi výhodná je možnosť, či prednosť podávania per os jeden alebo dvakrát denne. Podávanie antileukotriénov je veľmi dobre znášané, bez zaznamenania nežiadúcich účinkov a ani pri dlhšom podávaní sa nezaznamenal vznik tolerancie. Pri liečbe antileukotriénmi u ľahkej perzistentnej a ponámahovej AB v monoterapii je potrebné dôkladné vyhodnotenie účinku liečby po troch mesiacoch podávania, napr, NIOX-om, pri ktorom ihneď vidíme účinok liečby. Ak nie je dosiahnutá úplná kontrola ochorenia, je nutné pacienta previesť na liečbu inhalačnými kortikosterosteroidmi. Aj keď v liekových molekulách kortikoidov sú ich hormonálne účinky potlačené (akcentovaný je ich protizápalový účinok), pri dlhšom podávaní, resp. pri podávaní vyšších dávok sa ich hormonálna aktivita môže prejaviť istým spektrom nežiaducich liekových účinkov. Treba zdôrazniť, že v laickej populácii prevládajú neprimerane zveličené obavy z užívania kortikostertoidov (kortikofóbia). Malé dávky inhalačných kortikosteroidov typu beklometazon, budezonid, flutikazon, mometazon (do 400 m g/deň) nemajú u naprostej väčšiny pacientov žiadne vedľajšie účinky. Pri dlhodobom podávaní vyšších dávok inhalačných kortikosteroidov a osobitne potom pri tzv. systémovom podávaní kortikosteroidov (formou tabletiek alebo injekcií) treba rátať aj s možným výskytom vedľajších účinkov liečby. V takýchto prípadoch lekár zvažuje liečebný prínos podávania lieku, oproti potenciálnym negatívam pre pacienta vyplývajúcim z vedľajších účinkov, prípadne k liečbe priraďuje pomocnú liečbu zameranú na predchádzanie či potlačenie vedľajších účinkov.
Záver Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným. Neodporúčame ich vytrhnúť z prostredia, necvičiť a nepohybovať sa. Samozrejme, určité aktivity, ktoré mu škodia, treba obmedziť. Cieľom liečby astmatika je, aby pacient mohol plnohodnotne žiť. To sa dá dosiahnuť, ak sa liečba podáva poctivo. Medzi pacientami liečenými na bronchiálnu astmu je aj niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú fantastické výsledky. Napríklad strelec Jozef Gönczi, plavec Mark Spitz sa tešia aj medailám z olympijských hier, a pritom sa liečia na astmu ...
