Psychiater, Patológ, Filozof, Fyzik Narodil sa: 20. apríl 1745, Jonquieres (Francúzko)
Zomrel: 25. október 1826, Paríž
Pinelovou hlavnou zásluhou na poli medicíny je zaradenie duševných chorôb z ich nesprávnych spoločenských väzieb. Dovtedy boli duševne chorí chápaní a zaraďovaní do skupiny všeobecne nebezpečných bláznov, s ktorými zaobchádzali ako so zločincami v okovách, alebo ich „odpratali“ do oddelení pre bláznov v nemocniciach, či ich označovali za pomätencov a hlupákov. Takíto ľudia boli často ukrývaní v pivniciach vtedajších trestaneckých domoch alebo držaní v „kolóniách bláznov“ ďaleko od ľudských sídiel, kde na nich dávali pozor skorumpovaní a kriminálni ošetrovatelia. Nehumánny prístup k týmto nešťastným stvoreniam sa ohraničoval len na to, udržať telo pri živote, a lekárske umenie sa zmohlo akurát tak na „ochladzovanie hlavy“, na tvorbu ascesov, či zatváranie v odstredivkách a podobne. Anglický lekár a rozprávač Archibald J. Cronin (1896 – 1981) opísal vo svojom sociálno-kritickom románe šedivé „liečebné pokusy“ z vlastného pozorovania.
Pinel študoval najprv teológiu a filozofiu, potom prešiel na medicínu, ktorú vyštudoval v Toulouse. Ďalšie vzdelanie získal v Motpellier a nakoniec v Paríži, kde sa začal vážnejšie venovať problematike duševných chorôb. Tu začal robiť pozorovania a prvé pokusy na zmiernenie príznakov niektorých duševných chorob, nakoľko začal pracovať ako lekár. V roku 1794 sa stal profesorom na lekárskej škole v Paríži, najprv na Oddelení lekárskej fyzike a potom na patológii.
„Reťazové oslobodenie“ začal robiť Pinel v roku 1793, ktoré bolo podporované politickými a sociálnymi prevratmi – hlavne Francúzkou revolúciou v roku 1789. V rozsiahlych analýzach Pinel študoval zvláštnosti duševných chorôb na anatomicko-fyziologicko-patologickej báze; pokus, ktorý na základe súčasných vedomostí bol odsúdený na zánik. Avšak tento pokus bol jedným z prvých impulzov na poli duševných chorôb, čo malo za následok humánnejší prístup k takto postihnutým pacientom. Pinel bol prvým, ktorý psychiatriu zaradil do všeobecnej medicíny, čím sa mu podarilo prelomiť sociálnu a vedeckú izolovanosť duševne chorých, takže sa im pozvoľne dostalo lekárskej starostlivosti.
Pinelom naznačenej cesty sa pridržal aj zakladateľ psychiatrie v Nemecku, Wilhelm Griesinger (1817 – 1868), ktorý inicioval založenie Univerzity psychiatrie, čím nemecká psychiatria dosiahla medzinárodné uznanie.
