SME
Piatok, 29. máj, 2020 | Meniny má VilmaKrížovkyKrížovky

Sydney Brenner

Chemik, molekulárny biológ a genetik Narodil sa: 13. január 1927, Germiston (Južná Afrika) Zomrel: nie   Sydney Brenner je jedným z troch nositeľov Nobelovej ceny, ktorú dostal 7. októbra 2002 za medicínu a fyziológiu. Druhý dvaja vedci sú

Chemik, molekulárny biológ a genetik

Narodil sa: 13. január 1927, Germiston (Južná Afrika)
Zomrel: nie

Sydney Brenner je jedným z troch nositeľov Nobelovej ceny, ktorú dostal 7. októbra 2002 za medicínu a fyziológiu. Druhý dvaja vedci sú brit Sir John E. Sulston (1942) a američan H. Robert Horvitz (1947). Trio sa angažovalo na poli „genetickej regulácie organogenézy a programového úmrtia buniek“. Brennerovi a jeho kolegom sa podarilo identifikovať dôležité gény na hlíste Caenorhabditis elegans, ktoré sú zodpovedné za reguláciu vývoja orgánov a programového úmrtia buniek (apoptóza). Aj pri vyšších organizmoch – človeka zahŕňajúc – bola prítomnosť týchto génov dokázaná.

Programové úmrtia buniek, tzv. apoptóza, zahŕňajú životne dôležitý mechanizmus, ktorý iniciuje inaktiváciu (odumretie) buniek v rovnakej miere u človeka, zvieraťa či rastliny, aby umožnili výstavbu nových buniek. Apoptóza je základným predpokladom pre život, nakoľko zabezpečuje sebausmrtenie nadpočetných alebo poškodených buniek, skôr ako vyvolajú v tele nejakú pohromu. Ak je táto kontrola porušená, dochádza k nekontrolovateľnému deleniu buniek, čo má za následok vznik rakoviny, autoimúnnych a iných ochorení. Pri porážke a srdcovom infarkte naproti tomu sledujeme, že dochádza k priveľkému úbytku buniek. Takže výskum vývoja a smrti buniek je neodeliteľným základom pochopenia vzniku rôznych chorôb.

Základný kameň pre tento výskum položil už v 70-tych rokoch minulého storočia práve Sidney Brenner. Svoj výskum založil na poznatkoch sotva 1 milimeter dlhej hlíste Caenorhabditis elegans, ako zdrojového organizmu pre výskum funkcií génov, respektíve genómov. Tým sa stala táto hlísa najdôležitejším laboratórnym zvieraťom v rekordne krátkom čase.

V roku 1947 začal študovať Sidney Brenner medicínu na Univerzite Witwatersrand v Johannesburgu, ktorú zamenil za štúdium vedného odboru fyzikálnej chémie na Univerzite v Oxforde (Anglicko), ktorý ukončil v roku 1954 promóciou. Hneď potom pracoval v chemickom laboratóriu, v roku 1956 pracoval v laboratóriu v Cambridge (Anglicko), kde sa preorientoval viac na odbor molekulárnej biológie. V roku 1979 sa stal aj riaditeľom Molekulárno-biologického oddelenia. Tu vznikli základy genetickej analýzy častí buniek, dozrievania buniek a vývoj orgánov, ktoré boli počas týchto procesov sledované pod mikroskopom. V roku 1986 sa stal členom vedenia Molekulárno-genetického oddelenia inštitútu. Od roku 1992 zastáva Brenner (v súčasnosti už 75 ročný) funkciu riaditeľa na Molekulárno-vedeckom oddelení v súkromnom Molecular Science Institute v Barkley (Kalifornia, USA).

Popri Nobelovej cene za medicínu dostal Sidney Brenner množstvo ocenení a vyznamenaní, medzi iným treba spomenúť aj členstvo v Royal Society (1965), Gregor-Mendelovu medailu (1970), Albert-Laskerovu cenu (1971, 2000), medailu Royal Society (1974), členstvo v US National Academy of Sciences (1977), medailu rakovina (1980), Croonialsku medailu z Royal Society (1986) a Kyotovu cenu.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rastislav Velič: Vďaka našej novej zmenke sme opäť priekopníkmi
  2. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  3. Vyberte si tú správnu dezinfekciu šetrnú k pokožke
  4. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  5. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  6. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  7. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  8. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  9. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  10. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 18 998
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 14 540
  3. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 589
  4. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 11 091
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 377
  6. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 274
  7. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 10 257
  8. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 790
  9. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 683
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 633
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.

Peter Tkačenko

Vedci zmapovali miesta v mozgu, odkiaľ prichádza stres

Za odolnosťou ľudí môžu byť spomienky.

Ilustračná fotografia.