Chemik, molekulárny biológ a genetik Narodil sa: 13. január 1927, Germiston (Južná Afrika)
Zomrel: nie
Sydney Brenner je jedným z troch nositeľov Nobelovej ceny, ktorú dostal 7. októbra 2002 za medicínu a fyziológiu. Druhý dvaja vedci sú brit Sir John E. Sulston (1942) a američan H. Robert Horvitz (1947). Trio sa angažovalo na poli „genetickej regulácie organogenézy a programového úmrtia buniek“. Brennerovi a jeho kolegom sa podarilo identifikovať dôležité gény na hlíste Caenorhabditis elegans, ktoré sú zodpovedné za reguláciu vývoja orgánov a programového úmrtia buniek (apoptóza). Aj pri vyšších organizmoch – človeka zahŕňajúc – bola prítomnosť týchto génov dokázaná.
Programové úmrtia buniek, tzv. apoptóza, zahŕňajú životne dôležitý mechanizmus, ktorý iniciuje inaktiváciu (odumretie) buniek v rovnakej miere u človeka, zvieraťa či rastliny, aby umožnili výstavbu nových buniek. Apoptóza je základným predpokladom pre život, nakoľko zabezpečuje sebausmrtenie nadpočetných alebo poškodených buniek, skôr ako vyvolajú v tele nejakú pohromu. Ak je táto kontrola porušená, dochádza k nekontrolovateľnému deleniu buniek, čo má za následok vznik rakoviny, autoimúnnych a iných ochorení. Pri porážke a srdcovom infarkte naproti tomu sledujeme, že dochádza k priveľkému úbytku buniek. Takže výskum vývoja a smrti buniek je neodeliteľným základom pochopenia vzniku rôznych chorôb.
Základný kameň pre tento výskum položil už v 70-tych rokoch minulého storočia práve Sidney Brenner. Svoj výskum založil na poznatkoch sotva 1 milimeter dlhej hlíste Caenorhabditis elegans, ako zdrojového organizmu pre výskum funkcií génov, respektíve genómov. Tým sa stala táto hlísa najdôležitejším laboratórnym zvieraťom v rekordne krátkom čase.
V roku 1947 začal študovať Sidney Brenner medicínu na Univerzite Witwatersrand v Johannesburgu, ktorú zamenil za štúdium vedného odboru fyzikálnej chémie na Univerzite v Oxforde (Anglicko), ktorý ukončil v roku 1954 promóciou. Hneď potom pracoval v chemickom laboratóriu, v roku 1956 pracoval v laboratóriu v Cambridge (Anglicko), kde sa preorientoval viac na odbor molekulárnej biológie. V roku 1979 sa stal aj riaditeľom Molekulárno-biologického oddelenia. Tu vznikli základy genetickej analýzy častí buniek, dozrievania buniek a vývoj orgánov, ktoré boli počas týchto procesov sledované pod mikroskopom. V roku 1986 sa stal členom vedenia Molekulárno-genetického oddelenia inštitútu. Od roku 1992 zastáva Brenner (v súčasnosti už 75 ročný) funkciu riaditeľa na Molekulárno-vedeckom oddelení v súkromnom Molecular Science Institute v Barkley (Kalifornia, USA).
Popri Nobelovej cene za medicínu dostal Sidney Brenner množstvo ocenení a vyznamenaní, medzi iným treba spomenúť aj členstvo v Royal Society (1965), Gregor-Mendelovu medailu (1970), Albert-Laskerovu cenu (1971, 2000), medailu Royal Society (1974), členstvo v US National Academy of Sciences (1977), medailu rakovina (1980), Croonialsku medailu z Royal Society (1986) a Kyotovu cenu.
