Lekár, astrológ, teológ Narodil sa: 10. november 1493, Einsiedeln (Švajčiarsko)
Zomrel: 24. september 1541, Salzburg
Sotva niekto iný ako Theophrast z Hohenheimu, ktorý sa aj označoval aj Paracelsus (a ktorého dátum narodenia nie je presne určený), sa stal učencom na univerzite začínajúceho novoveku, tzv. dogmatickej medicíny podľa Galenosa (jeden z najváženejších lekárov starého Ríma – využíval liečebné účinky z prírodných látok), a tu sa snažil využívať „moderné“ pohľady na zdravie.
Ešte aj v súčasnosti sa s ním môžeme stretnúť: je patrónom lekární a drogérií, ochrancom kliník, jeho meno sa používa v rozličných medicínskych a bylinkových prípravkoch, môžeme ho nájsť aj na medaliách udeľovaných zaslúžilým lekárom.
Paracelsus – syn lekára Wilhelma Bombasta z Hohenheimu – navštevoval viacero vysokých škôl, vo Viedni, vo Ferrare v Taliansku, kde spoznával učenie Galenizmus. Už ako študent sa vzoprel dogmatickému schématizmu a autoritárskemu učeniu a napriek týmto komplikáciam sa v roku 1515 stal doktorom. Jeho ďalší život prebiehal veľmi nepokojne, takže nemôže nikoho prekvapiť, že väčšinu rokov zostal v „tme“, a na seba upozorňoval len svojimi nespočetnými písomnosťami.
V rokoch 1524/25 sa nachádzal v Salzburgu. Po krátkom pobyte v Strassburgu sa v roku 1527 stal mestským lekárom a prijal s tým spojenú pozíciu učiteľa na vysokej škole v Baseli. Tu vydržal – v revolucionárskych časoch – popri latinských prednáškach vyučovať aj v nemecom jazyku. Jeho zásadné názory, prešpikované posmechom a vzburou proti autoritám toho času, veľmi rýchlo viedli k roztržkám s kolegami – lekármi, lekárnikmi a mestskou radou, takže v roku 1528 musel utiecť z Baselu. Nasledovalo niekoľko rokov putovania po južnom Nemecku, Švajčiarsku a Rakúsku. V roku 1541 sa vrátil späť do Salzburgu, kde zomrel úplne bez prostriedkov a osamotený. Jeho pozostatky boli v roku 1752 preložené do predsália Sebastianského kostola do náhrobku nesúceho jeho meno.
Paracelsus bol nepochybne „vyčnievajúca lekárska osoba“ medzi stredovekom a novovekom na stredoeurópskom území. Hoci jeho vnímanie zdravia a choroby bolo ovplyvnené alchemistickými myslením, videl v tele aj biologicko-chemické a fyzikálne pochody, takže choroby mohli byť ovplyvnené chemickými prostriedkami.
Už počas svojho života „vynašiel“ liečebnú metódu, ktorú podložil nie vedomosťami z kníh, ale z vlastných pozorovaní a skúseností. V obsahu svojich medicínskych, prírodných, astrologických a teologických písomností, s ktorými začal v roku 1520 – „Vom Holtz Guaiaco gründlicher heylung“, bola prvá, ktorú v roku 1529 aj vytlačili – sa stal Paracelsus zakladateľom novovekej, na experimentálnej báze založenej a na „alternatívnej medicíne“ závislej liečbe, ktorá umožnila široký rozvoj farmaceutickej chémie. Tu zlomil konsekvencie hipokraticko-chalenistickej farmakológie. Jeho myšlienky ovplyvnili chémiu 16. a 17. storočia. Jeho najznámejšia téza, ktorá je ešte aj dnes platná znie: „Množstvo robí jed (Dosis facit venenum)“.
