farmakológ Narodil sa: 31. máj 1941, Brooklyn (New York)
Robert F. Furchgott
Chemik, biochemik
Narodil sa: 4. jún 1916, Charleston (Južná Karolína)
Ferid Murad
Lekár, farmakológ
Narodil sa 4. september 1936, Whiting (Indiana)
Títo traja muži majú veľmi veľa spoločného: narodili sa v Spojených štátoch, tu vyrastali, študovali, učili a bádali, stali sa medzinárodne uznávanými vedcami a spoločne v roku 1998 obdržali Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Túto cenu dostali za objavenie účinkov oxidu dusnatého (NO) ako signálnej molekuly v ľudskom srdcovom, obehovom a cievnom systéme.
NO je jedovatý plyn, s hustotou 1,34 g/l, vzniká pri spaľovacom procese a je známy aj ako problémová látka pre životné prostredie, nakoľko je súčasťou výfukových plynov). Aké pozitívne účinky má NO v ľudskom organizme, to bolo známe až vďaka práci týchto vedcov. Pritom Furchgott objavil aj špeciálnu vlastnosť NO. Plyn ako „mediátor“ v ľudskom tele bol objavený v roku 1986 pri rozruchu v základom výskume – v súčasnosti z neho vznikajú mnohé nové lieky.
NO má veľmi dôležitú úlohu v malých dávkach pri signálnom prenose v tele, pretovšetkým v srdcovom a obehovom systéme. K tomu funguje ako obranný mechanizmus proti infekciám a reguluje krvný tlak. Ako „mediátor“ v tele, vďaka svoje schopnosti prechádzať bez námahy cez bunkové steny, dosiahne svoj konkrétny cieľ v priebehu pár sekúnd a tu sa iheď odbúra. NO sa v tele neukladá, ale je vyrábaný priamo na mieste nasadenia asi bunkami mozgu, obličiek, svalov. Poznatky Furchgota, Ignarra a Murada môžu byť využívané pri srdcových ochoreniach, ako je arterioskleróza, pri boji s rakovinou alebo ako určujúce, charakteristické znaky pri diagnóze pľúcnych a črevných ochorení. NO účinkuje uvoľňujúco na svalovinu cievneho systému, hrá dôležitú úlohu pri učení a zapamätaní si, NO reguluje odkiaľ a kam má prúdiť krv v tele. Tento mechanizmus pravdaže funguje pri zdravých cievach. Pri arterosklerotických cievach sa naprotitomu nevytvára žiaden NO, cievy sa nemôžu viac rozširovať, naťahovať. Často pomože operácia, napr. bypass, kedy sa používa Nirtogylcerín ako liek, vďaka ktorému sa cievy rozširujú.
NO účinkuje aj na náš imunitný systém a ochraňuje ho, čo by sa mohlo v budúcnosti využiť ako vedecký základ pre boj s rakovinovými bunkami.
Furchgott študoval chémiu a biochémiu. Jeho vedecká činnosť začala v roku 1937 promovaním za chemika na Univerzite v Severnej Karolíne. V Roku 1940 sa stal doktorom biochémie na Northwestern-skej univezite. Po dvojročnom hosťovskom pobyte na Univerzite v Genfe viedol v rokoch 1956-1988 ako profesor farmakológie Pharmakologische Institut State University v New Yorku. Medzičasom vyučoval ako hosťujúci profesor na univerzitách v Kalifornii, v Južnej Corolone, v Los Angeles, Miami a San Diegu. V roku 1978 ako 62 ročný objavil význam NO v ľudskom organizme, a tým aj molekuly, ktoré vedú k uvoľneniu svalových buniek ciev. Pretože nepoznal štruktúru účinných látok, označil ich ako „endothelium derived relaxing factor“ (EDRF – vnútrotelové diferenciálne uvoľňujúce prvky). So zverejnením svojho objavu v roku 1986 sa začalo hľadanie identity EDRF čiže NO, ktoré bolo nakoniec korunované Nobelovou cenou.
Furchgott je označovaný ako pracovitý, kreatívny a mimoriadne obľúbený človek a vedec; aj napriek jeho odchodu do dôchodku ho možno skoro denne stretnúť v jeho New Yorskom laboratóriu. Okrem Nobelovej ceny a Alber-Lasker-ovej ceny obdržal za svoj život množstvo ďalších ocenení, národných a medzinárodných čestných členstiev. Dnes žije otec troch detí v Brooklyne (New York) a pravidelne sa venuje aj svojmu koníčku – plachteniu.
Ignarro študoval farmáciu a farmakológiu, promoval v roku 1962 na Columbijskej univerzite a v roku 1966 sa stal doktorom farmakológie na Univerzite v Minnesote. V rokoch 1979-1985 pracoval ako profesor farmakológie na Oddelení medicíny na Tulanskej univerzite v New Orleanse. Od roku 1985 pracuje, báda a učí na Department of Molecular and Medical Pharmacology v UCLA, škole medicíny v Los Angeles (Kalifonia) a tiež v tomto meste žije. Aj Ignarro nasmeroval svoj vedecký výskum na záhadnú molekulu EDRF, ako aj na cyklický guanosínmonofosfát (cGMP). Nezávisle od Furchgotta prišiel k tomu istému výsledku, a to, že molekula EDRF a NO sú identické – prinajmenšom ich najdôležitejšia časť. Keď obidvaja informovali o svojich výsledkoch v roku 1986, spustili farmakologickú výskumnú lavínu.
Ignarro, ktorý je vo svojom laboratóriu už o štrvtej hodine rannej, je celou svojou dušou a telom sústredený len na oblasť bádania a nemá žiaden čas na koníčky. Pre súkromný život nemá žiaden čas, hovoria jeho kolegovia. Ignarro, od roku 1997 ženatý, otec jednej dcéry, si nemyslí, že by chcel svoj život zmeniť. Okrem Nobelovej ceny a Roussel-Uclaf-ovej ceny ovenčilo jeho prácu aj medzinárodné uznanie jeho doterajšej práce.
Murad sa habilitoval v roku 1965 v odboroch medicína a farmakológia na doktora medicíny na Western Reserve University v Clevelande (Ohio). V roku 1971 sa stal direktorom na Klinickom výskumnom oddelení a v roku 1973 aj na Farmakologickom oddelení na Virgínskej univerzite v Charlotteswille (Virgínia). V roku 1981 prešiel na Medicínske a farmakologické oddelenie Stanfordskej univerzity (Kalifornia) a v roku 1988 na Northwestern University Medical School v Chicagu. Medzičasom pracoval ako lekársky vedúci v Palo Alto Veterans Administration Medical Center (Kalifornia), viceprezident Pharmaceutical Research & Development Abbott Laboratories v Ilinois a prezidentom v Molecular Geriatrics Corporation v Lake Bluff (Illinois). Už viac ako štyri desaťročia je Murad na stope NO a jej účinkom na ľudské telo. Ako jeden z prvých už na konci 70-tich rokov poukázal na funkciu ovládania ľudských buniek látkou NO; ale vykonal príliš málo experimentov, aby svoju myšlienku empiricky dokázal.
Dnes pracuje, báda a učí na Department of Integrative Biology, Pharmacology and Physiology University v Texaskej Medical School v Houston (Texas) a v tomto meste aj žije. Aj Murad, päťnásobný otec a zberateľ Mercedes-Benz áut, je popisovaný ako nadšený vedec a každú voľnú minútu myslí na svoju prácu.
