Liečba alergie je komplexná a patrí sem viac stupňov:
Eliminačné opatrenia môžu byť veľmi účinné u alergického typu obtiaží, najviac v počiatočnom štádiu. U niektorých alergénov je ale ich eliminácia nemožná, alebo veľmi náročná pre pacienta, ale aj jeho okolie.
Alergénová imunoterapia (AIT) je zatiaľ jediná používaná liečba, ktorá je schopná zvrátiť priebeh ochorenia. Klinická skúsenosť posúva jej indikáciu do včasnejších štádií ochorenia a hlavným argumentom je, že AIT nelieči len alergickú nádchu, ale alergiu systémovo. Klinické štúdie poukazujú na vplyv AIT pri rozšírení citlivosti na ďalšie alergény, prevencii vzniku bronchiálnej astmy u pacientov s alergickou nádchou, pri zmiernení symptómov nádchy, zároveň s redukciou liekov a pretrvávajúci efekt aj po jej ukončení. Jej nevýhodou je, že nie je v žiadnom prípade vhodná pre všetkých pacientov.
Farmakoterapia chronickej rinitídy a bronchiálnej astmy Antihistaminiká sú najčastejšie používané lieky pri liečbe alergickej nádchy. Uprednostňujeme prípravky II.generácie, u ktorých sa overili aj protizápalové aj profylaktické účinky a sú proti prvogeneračným antihistaminikám nesedatívne, účinnejšie a bezpečnejšie. Užívajú sa iba jedenkrát denne, čo tiež nie je zanedbateľné z hľadiska compliance pacienta, majú rýchly nástup (30 minút) a dlhé trvanie účinku. Kortikosteroidy (KS) sú potrebné najmä pri výraznom upchatí nosa spôsobeného opuchom sliznice. V súčastnosti sú KS najúčinnejšími farmakami v liečbe chronickej rinitídy, a to práve pre svoj mnohoraký protizápalový účinok. Vzájomnú prepojenosť chronickej nádchy a astmy nám dokazuje aj efekt topických steroidov podávaných do nosa pri znížení bronchiálnej hyperreaktivity. Naopak ak u astmatika, hoci dobre liečeného, zanedbáme nosovú obturáciu, nedosiahneme výraznejšie zlepšenie kvality jeho života.
